Mapovanie politík, národných priorít vybraných krajín EÚ

Názov stratégie	e-Estonia
Zodpovedný subjekt	Ministerstvo hospodárstva a komunikácií Estónskej republiky
Krajina	Estónsko
Oblasť	Digitalizácia a mobilita

Prehľad priorít analyzovanej stratégie
Čo priority zahŕňajú	Prioritné oblasti danej stratégie sú:Digitálna identitaE-governance a digitálne verejné službySlužby interoperabilityZdravotnú starostlivosťOchranu údajov a kybernetickú bezpečnosťDigitálnu inováciu a podnikanieVzdelávanie a výskumInteligentné mestá a mobilita
Cieľ	Vytvorenie digitálnej spoločnosti (Spadá pod prioritné ciele 1. Digitálna identita, 4. Zdravotná starostlivosť, 7. Vzdelávanie a výskum) – Cieľom je zabezpečiť, aby všetci občania mali prístup k digitálnym službám, ktoré im umožnia rýchlejšie a efektívnejšie riešiť svoje záležitosti a zlepšiť svoj každodenný život.Vytvorenie digitálnej ekonomiky (Spadá pod prioritné ciele 6. Digitálna inovácia a podnikanie) – Cieľom je podporovať rast digitálneho sektora, inovácie a podnikanie, aby sa Estónsko mohlo stať lídrom v oblasti digitálnych technológií a služieb.Vytvorenie digitálnej vlády (Spadá pod prioritné ciele 2. E-governance a digitálne verejné služby, 3. Služby interoperability) – Cieľom je zlepšiť efektívnosť a transparentnosť vládnych služieb a rozhodovacieho procesu, ako aj zlepšiť interakciu medzi občanmi a vládnymi inštitúciami.Ochrana súkromia a bezpečnosť (Spadá pod prioritné ciele 5. Ochrana údajov a kybernetickú bezpečnosť, 3. Služby interoperability) – Cieľom je chrániť súkromie a osobné údaje občanov, ako aj zabezpečiť kybernetickú bezpečnosť v digitálnom prostredí.Inteligentné mestá a mobilita (Spadá pod prioritné ciele 8. Inteligentné mestá a mobilita) – Ciele v rámci mobility sú rozdelené do troch kategórií. Inteligentná nákladná doprava Inteligentná dopravná infraštruktúraBezproblémová mobilita cestujúcich
KPI / Riešenia / Výsledky	Konkrétne definované cieľové KPI v stratégií nie sú. Stratégia má za cieľ upraviť identifikované prvky v jednotlivých oblastiach (viď. priority). Identifikované sú viaceré výsledky doterajších aktivít alebo prebiehajúce aktivity, ktoré majú za cieľ priniesť konkrétne riešenia:Digitálna identitaID-card –  pre digitálne podpisy, i-hlasovanie, na kontrolu lekárskych záznamov, na používanie elektronických receptov, podávanie daňových priznaní atď.Mobile-ID umožňuje ľuďom používať mobilný telefón ako formu bezpečného digitálneho preukazu totožnosti. Podobne ako občiansky preukaz sa dá použiť na prístup k zabezpečeným elektronickým službám a digitálne podpisovať dokumenty, ale jeho výhodou je, že nevyžaduje čítačku kariet.E-Residency – V roku 2014 Estónsko ako prvá krajina na svete spustilo program e-Residency, aby naplnilo svoju ambíciu vytvoriť digitálnu spoločnosť bez hraníc pre občanov celého sveta. Ponúkané služby – Založenie a správa spoločnosti nezávislej od miesta podnikania online odkiaľkoľvek na svete, Založenie dôveryhodnej spoločnosti EÚ online za jeden deň, Správa vzniknutej spoločnosti plne online, Žiadosť o podnikateľský bankový účet a bezpečné elektronické bankovníctvo, Prístup k medzinárodným poskytovateľom platobných služieb (Paypal, Braintree atď.), Digitálne podpisovanie a prenos dokumentov, Priznanie estónskych daní online.E-governance a digitálne verejné službyŠtátny cloudElektronické služby a registreSlužby interoperabilityX-RoadZdravotnú starostlivosťe-Health Recorde-AmbulanceOchranu údajov a kybernetickú bezpečnosťKybernetická bezpečnosť – Tieto riešenia berú ohľad účinnosť kybernetickej bezpečnosti Estónska pri prevencii kybernetických útokov a ochrane digitálnej infraštruktúry.Digitálnu inováciu a podnikaniee-Business RegisterVzdelávanie a výskumDigital tools & learning materials8.     Inteligentné mestá a mobilita – Tieto riešenia berú ohľad na mieru implementácie plne autonómneho riadenia (súčasťou je autonómne doručovanie balíkov), mobility ako služby (MaaS) a aby bola premávka plynulejšia a bezpečnejšia.Inteligentná nákladná doprava – jedná sa o rozvoj bezpapierovej a efektívnej cezhraničnej výmene informácií o náklade (od roku 2011, čím sa priemerný čas prekročenia hranice skrátil zo 60 hodín na 1,5 hodiny). Zároveň sú sústredené sily na rozvoj autonómneho doručovania balíkov (sa od roku 2017 stali neoddeliteľnou súčasťou logistického systému v Estónsku. Rozšírené najmä v Tallinne).Inteligentná dopravná infraštruktúra – Estónsko zaviedlo inteligentnú a digitalizovanú dopravnú infraštruktúru, ktorá dokáže komunikovať s vozidlami a inteligentnými zariadeniami používateľov. V súčasnosti sa využívajú inteligentné priechody pre chodcov, inteligentné autobusové zastávky, inteligentná cestná dlažba a ďalšie technológie, aby bola doprava plynulejšia a bezpečnejšia pre všetkých. Vývoj autonómnej zimnej údržby ciest (táto služba poskytuje používateľom zároveň rýchly a podrobný prehľad o aktuálnom stave počasia a stave ciest na hlavných cestách v Estónsku. Poskytuje tiež predpoveď stavu ciest až na 48 hodín dopredu), technológie založenej na umelej inteligencii pre plynulejšiu dopravu (Tallinn napríklad využíva umelú inteligenciu na vyhýbanie sa zápcham na križovatkách) a plného pokrytia ciest digitálnym dvojčaťom v 3D.Bezproblémová mobilita cestujúcich – rozvoj autonómnej prepravy (Estónsko bolo jednou z prvých krajín na svete, ktorá v roku 2016 legalizovala testovanie autonómnych vozidiel na verejných cestách. Odvtedy Estónsko nasadilo niekoľko autonómnych autobusov, ktoré operujú v reálnej mestskej premávke. Jeden z týchto autonómnych autobusov úrovne 4 vyvinula estónska firma Auvetech. V apríli 2021 Estónsko udelilo licenciu na prevádzku prvého autonómneho vozidla bez posádky v cestnej premávke a v júli 2021 bolo v Estónsku pustené do prevádzky prvé autonómne vodíkové vozidlo na svete) a MaaS.
Subjekty (ktoré spolupracujú)	Na realizácií konkrétnych riešení v rámci stratégie e-Estonia sa podieľajú subjekty z verejného sektoru, súkromný sektor, výskumné inštitúcie a verejnosť.Príklady subjektov zo súkromného sektoru, ktoré spolupracujú pri tvorbe riešení v oblasti Inteligentnej mobility: Inteligentná nákladná doprava – Služba riadenia hraničných front pre vozidlá od spoločnosti GoSwift, Robotické riešenia Click and Collect od spoločnosti Cleveron.Inteligentná dopravná infraštruktúra – Technológia mapovania na požiadanie od spoločnosti EyeVi a systém údržby a dohľadu nad cestami od spoločnosti Datel. Bezproblémová mobilita cestujúcich – samojazdiaca kyvadlová doprava od spoločnosti AuveTech, predaj lístkov na verejnú dopravu na základe účtu (predpredaj) od spoločnosti Ridango, bezkontaktný predaj lístkov (vo vozidle verejnej dopravy) od spoločnosti Ridango, inteligentný stojan na bicykle od spoločnosti Bikeep, stanica na e-skútre od spoločnosti Bikeep a riešenie IoT pre prevádzkovateľov zdieľanej mobility od spoločnosti Comodule
Podmienky spolupráce	Kooperácia na projektoch so subjektmi z verejného a súkromného sektora.
Požadované modely spolupráce	Konkrétne modely spolupráce nastavené v rámci programu e-Estonia, nie sú uvedené. Spolupráca vyplýva zo zapojenia sa v konkrétnych riešení v rámci definovaných priorít. Do riešení sú zapojené Ministerstvá, štátne a verejné agentúry a súkromný sektor v rôznych kombináciách, čo je závisle od konkrétneho riešenia.
Riadenie	Správa e-Estonia je hlavne zodpovednosťou Ministerstva hospodárstva a komunikácií Estónskej republiky. Existuje niekoľko ďalších inštitúcií a iniciatív na podporu vývoja a implementácie digitálnych riešení e-Estonia, vrátane Úradu pre informačné systémy (RIA), centra pre informovanie o e-Estonii a akadémie pre e-governance.

Prehľad procesov
Dĺžka vzniku priorít	Od roku 1996 po súčasnosť.
Okolnosti a kontext vzniku priorít	Už pred viac ako 30 rokmi si estónska vláda uvedomila potenciál digitálnych technológií na transformáciu spoločnosti a ekonomiky krajiny a začala investovať do vytvorenia digitálnych riešení, za účelom poskytnutia lepších služieb občanom a podnikom.Konkrétna definícia výzvy, ktorej Estónsko čelilo: „vybudovať plne fungujúcu krajinu od nuly a zároveň si uvedomiť, že si nemôžeme dovoliť byrokraciu rozvinutej demokracie“. Smer digitalizácie bol zvolený práve kvôli tomuto dôvodu.Na nižšie priloženom obrázku je popísaný proces evolúcie digitálnych verejných služieb.
Subjekty súčinné pri tvorbe	Estónska vláda: Estónska vláda hrala kľúčovú úlohu pri tvorbe a implementácii e-Estonia. Vláda stanovila digitálnu agendu a vytvorila politiky a iniciatívy, ktoré podporujú digitálny rozvoj krajiny.Štátne orgány a inštitúcie: Štátne orgány a inštitúcie, ako napríklad Ministerstvo hospodárstva a komunikácií a Úrad pre informačné systémy.Súkromné firmy: Súkromné firmy, ako napríklad IT spoločnosti, boli a sú zapojené do vývoja a implementácie digitálnych riešení a infraštruktúry.Občania a podnikatelia: Občania a podnikatelia sú dôležitými používateľmi e-Estonia. Ich záujmy a potreby boli zohľadnené pri tvorbe a implementácii digitálnych riešení, aby boli čo najviac prístupné a užitočné.
Výsledok	Funkčná stratégia rozvoja digitalizácie krajiny, ktorá od roku 1996 prináša skutočné výsledky a značne dopomohla rozvoju krajiny vo všetkých ôsmich prioritných oblastiach.“Je takmer nemožné preceňovať rozsah estónskej digitalizácie,“ píše The New Yorker. Estónsko totiž vybudovalo efektívny, bezpečný a transparentný ekosystém, v ktorom je 99 % verejných služieb online vrátane elektronického hlasovania a daňových priznaní.„Nás viedla e-Estonia k spoločnosti s väčšou transparentnosťou, dôverou a efektívnosťou.“
Zdroje	https://e-estonia.com

Názov stratégie	e-Estonia
Zodpovedný subjekt	Ministerstvo hospodárstva a komunikácií Estónskej republiky
Krajina	Estónsko
Oblasť	Digitalizácia a mobilita

Prehľad priorít analyzovanej stratégie
Čo priority zahŕňajú	Prioritné oblasti danej stratégie sú:Digitálna identitaE-governance a digitálne verejné službySlužby interoperabilityZdravotnú starostlivosťOchranu údajov a kybernetickú bezpečnosťDigitálnu inováciu a podnikanieVzdelávanie a výskumInteligentné mestá a mobilita
Cieľ	Vytvorenie digitálnej spoločnosti (Spadá pod prioritné ciele 1. Digitálna identita, 4. Zdravotná starostlivosť, 7. Vzdelávanie a výskum) – Cieľom je zabezpečiť, aby všetci občania mali prístup k digitálnym službám, ktoré im umožnia rýchlejšie a efektívnejšie riešiť svoje záležitosti a zlepšiť svoj každodenný život.Vytvorenie digitálnej ekonomiky (Spadá pod prioritné ciele 6. Digitálna inovácia a podnikanie) – Cieľom je podporovať rast digitálneho sektora, inovácie a podnikanie, aby sa Estónsko mohlo stať lídrom v oblasti digitálnych technológií a služieb.Vytvorenie digitálnej vlády (Spadá pod prioritné ciele 2. E-governance a digitálne verejné služby, 3. Služby interoperability) – Cieľom je zlepšiť efektívnosť a transparentnosť vládnych služieb a rozhodovacieho procesu, ako aj zlepšiť interakciu medzi občanmi a vládnymi inštitúciami.Ochrana súkromia a bezpečnosť (Spadá pod prioritné ciele 5. Ochrana údajov a kybernetickú bezpečnosť, 3. Služby interoperability) – Cieľom je chrániť súkromie a osobné údaje občanov, ako aj zabezpečiť kybernetickú bezpečnosť v digitálnom prostredí.Inteligentné mestá a mobilita (Spadá pod prioritné ciele 8. Inteligentné mestá a mobilita) – Ciele v rámci mobility sú rozdelené do troch kategórií. Inteligentná nákladná doprava Inteligentná dopravná infraštruktúraBezproblémová mobilita cestujúcich
KPI / Riešenia / Výsledky	Konkrétne definované cieľové KPI v stratégií nie sú. Stratégia má za cieľ upraviť identifikované prvky v jednotlivých oblastiach (viď. priority). Identifikované sú viaceré výsledky doterajších aktivít alebo prebiehajúce aktivity, ktoré majú za cieľ priniesť konkrétne riešenia:Digitálna identitaID-card –  pre digitálne podpisy, i-hlasovanie, na kontrolu lekárskych záznamov, na používanie elektronických receptov, podávanie daňových priznaní atď.Mobile-ID umožňuje ľuďom používať mobilný telefón ako formu bezpečného digitálneho preukazu totožnosti. Podobne ako občiansky preukaz sa dá použiť na prístup k zabezpečeným elektronickým službám a digitálne podpisovať dokumenty, ale jeho výhodou je, že nevyžaduje čítačku kariet.E-Residency – V roku 2014 Estónsko ako prvá krajina na svete spustilo program e-Residency, aby naplnilo svoju ambíciu vytvoriť digitálnu spoločnosť bez hraníc pre občanov celého sveta. Ponúkané služby – Založenie a správa spoločnosti nezávislej od miesta podnikania online odkiaľkoľvek na svete, Založenie dôveryhodnej spoločnosti EÚ online za jeden deň, Správa vzniknutej spoločnosti plne online, Žiadosť o podnikateľský bankový účet a bezpečné elektronické bankovníctvo, Prístup k medzinárodným poskytovateľom platobných služieb (Paypal, Braintree atď.), Digitálne podpisovanie a prenos dokumentov, Priznanie estónskych daní online.E-governance a digitálne verejné službyŠtátny cloudElektronické služby a registreSlužby interoperabilityX-RoadZdravotnú starostlivosťe-Health Recorde-AmbulanceOchranu údajov a kybernetickú bezpečnosťKybernetická bezpečnosť – Tieto riešenia berú ohľad účinnosť kybernetickej bezpečnosti Estónska pri prevencii kybernetických útokov a ochrane digitálnej infraštruktúry.Digitálnu inováciu a podnikaniee-Business RegisterVzdelávanie a výskumDigital tools & learning materials8.     Inteligentné mestá a mobilita – Tieto riešenia berú ohľad na mieru implementácie plne autonómneho riadenia (súčasťou je autonómne doručovanie balíkov), mobility ako služby (MaaS) a aby bola premávka plynulejšia a bezpečnejšia.Inteligentná nákladná doprava – jedná sa o rozvoj bezpapierovej a efektívnej cezhraničnej výmene informácií o náklade (od roku 2011, čím sa priemerný čas prekročenia hranice skrátil zo 60 hodín na 1,5 hodiny). Zároveň sú sústredené sily na rozvoj autonómneho doručovania balíkov (sa od roku 2017 stali neoddeliteľnou súčasťou logistického systému v Estónsku. Rozšírené najmä v Tallinne).Inteligentná dopravná infraštruktúra – Estónsko zaviedlo inteligentnú a digitalizovanú dopravnú infraštruktúru, ktorá dokáže komunikovať s vozidlami a inteligentnými zariadeniami používateľov. V súčasnosti sa využívajú inteligentné priechody pre chodcov, inteligentné autobusové zastávky, inteligentná cestná dlažba a ďalšie technológie, aby bola doprava plynulejšia a bezpečnejšia pre všetkých. Vývoj autonómnej zimnej údržby ciest (táto služba poskytuje používateľom zároveň rýchly a podrobný prehľad o aktuálnom stave počasia a stave ciest na hlavných cestách v Estónsku. Poskytuje tiež predpoveď stavu ciest až na 48 hodín dopredu), technológie založenej na umelej inteligencii pre plynulejšiu dopravu (Tallinn napríklad využíva umelú inteligenciu na vyhýbanie sa zápcham na križovatkách) a plného pokrytia ciest digitálnym dvojčaťom v 3D.Bezproblémová mobilita cestujúcich – rozvoj autonómnej prepravy (Estónsko bolo jednou z prvých krajín na svete, ktorá v roku 2016 legalizovala testovanie autonómnych vozidiel na verejných cestách. Odvtedy Estónsko nasadilo niekoľko autonómnych autobusov, ktoré operujú v reálnej mestskej premávke. Jeden z týchto autonómnych autobusov úrovne 4 vyvinula estónska firma Auvetech. V apríli 2021 Estónsko udelilo licenciu na prevádzku prvého autonómneho vozidla bez posádky v cestnej premávke a v júli 2021 bolo v Estónsku pustené do prevádzky prvé autonómne vodíkové vozidlo na svete) a MaaS.
Subjekty (ktoré spolupracujú)	Na realizácií konkrétnych riešení v rámci stratégie e-Estonia sa podieľajú subjekty z verejného sektoru, súkromný sektor, výskumné inštitúcie a verejnosť.Príklady subjektov zo súkromného sektoru, ktoré spolupracujú pri tvorbe riešení v oblasti Inteligentnej mobility: Inteligentná nákladná doprava – Služba riadenia hraničných front pre vozidlá od spoločnosti GoSwift, Robotické riešenia Click and Collect od spoločnosti Cleveron.Inteligentná dopravná infraštruktúra – Technológia mapovania na požiadanie od spoločnosti EyeVi a systém údržby a dohľadu nad cestami od spoločnosti Datel. Bezproblémová mobilita cestujúcich – samojazdiaca kyvadlová doprava od spoločnosti AuveTech, predaj lístkov na verejnú dopravu na základe účtu (predpredaj) od spoločnosti Ridango, bezkontaktný predaj lístkov (vo vozidle verejnej dopravy) od spoločnosti Ridango, inteligentný stojan na bicykle od spoločnosti Bikeep, stanica na e-skútre od spoločnosti Bikeep a riešenie IoT pre prevádzkovateľov zdieľanej mobility od spoločnosti Comodule
Podmienky spolupráce	Kooperácia na projektoch so subjektmi z verejného a súkromného sektora.
Požadované modely spolupráce	Konkrétne modely spolupráce nastavené v rámci programu e-Estonia, nie sú uvedené. Spolupráca vyplýva zo zapojenia sa v konkrétnych riešení v rámci definovaných priorít. Do riešení sú zapojené Ministerstvá, štátne a verejné agentúry a súkromný sektor v rôznych kombináciách, čo je závisle od konkrétneho riešenia.
Riadenie	Správa e-Estonia je hlavne zodpovednosťou Ministerstva hospodárstva a komunikácií Estónskej republiky. Existuje niekoľko ďalších inštitúcií a iniciatív na podporu vývoja a implementácie digitálnych riešení e-Estonia, vrátane Úradu pre informačné systémy (RIA), centra pre informovanie o e-Estonii a akadémie pre e-governance.

Prehľad procesov
Dĺžka vzniku priorít	Od roku 1996 po súčasnosť.
Okolnosti a kontext vzniku priorít	Už pred viac ako 30 rokmi si estónska vláda uvedomila potenciál digitálnych technológií na transformáciu spoločnosti a ekonomiky krajiny a začala investovať do vytvorenia digitálnych riešení, za účelom poskytnutia lepších služieb občanom a podnikom.Konkrétna definícia výzvy, ktorej Estónsko čelilo: „vybudovať plne fungujúcu krajinu od nuly a zároveň si uvedomiť, že si nemôžeme dovoliť byrokraciu rozvinutej demokracie“. Smer digitalizácie bol zvolený práve kvôli tomuto dôvodu.Na nižšie priloženom obrázku je popísaný proces evolúcie digitálnych verejných služieb.
Subjekty súčinné pri tvorbe	Estónska vláda: Estónska vláda hrala kľúčovú úlohu pri tvorbe a implementácii e-Estonia. Vláda stanovila digitálnu agendu a vytvorila politiky a iniciatívy, ktoré podporujú digitálny rozvoj krajiny.Štátne orgány a inštitúcie: Štátne orgány a inštitúcie, ako napríklad Ministerstvo hospodárstva a komunikácií a Úrad pre informačné systémy.Súkromné firmy: Súkromné firmy, ako napríklad IT spoločnosti, boli a sú zapojené do vývoja a implementácie digitálnych riešení a infraštruktúry.Občania a podnikatelia: Občania a podnikatelia sú dôležitými používateľmi e-Estonia. Ich záujmy a potreby boli zohľadnené pri tvorbe a implementácii digitálnych riešení, aby boli čo najviac prístupné a užitočné.
Výsledok	Funkčná stratégia rozvoja digitalizácie krajiny, ktorá od roku 1996 prináša skutočné výsledky a značne dopomohla rozvoju krajiny vo všetkých ôsmich prioritných oblastiach.“Je takmer nemožné preceňovať rozsah estónskej digitalizácie,“ píše The New Yorker. Estónsko totiž vybudovalo efektívny, bezpečný a transparentný ekosystém, v ktorom je 99 % verejných služieb online vrátane elektronického hlasovania a daňových priznaní.„Nás viedla e-Estonia k spoločnosti s väčšou transparentnosťou, dôverou a efektívnosťou.“
Zdroje	https://e-estonia.com

Názov stratégie	Inteligentná mobilita – Budujeme novú éru na našich cestách
Zodpovedný subjekt	Ministerstvo infraštruktúry a životného prostredia
Krajina	Holandsko
Oblasť	Inteligentná mobilita

Prehľad priorít analyzovanej stratégie
Čo priority zahŕňajú	Prioritné oblasti danej stratégie sú:Legislatíva a nariadeniaInfraštruktúraKooperácia
Cieľ	Všeobecné ciele stratégie v týchto oblastiach zahŕňajú:Uľahčenie inovácií: Stratégia má za cieľ vytvoriť právne a regulačné prostredie, ktoré podporuje experimentovanie a inovácie v oblasti inteligentnej mobility, vrátane testovania a nasadzovania autonómnych vozidiel, prepojených infraštruktúr a služieb mobility.Zabezpečenie bezpečnosti, ochrany súkromia a bezpečnosti údajov, rozvoja infraštruktúry (v spojení so „smart infraštruktúrou“) a nastavenia efektívnej kolaborácieverejného a súkromného sektora.Konkrétnejšie ciele a iniciatívy v jednotlivých oblastiach zahŕňajú:LegislatívaRevízia vyhlášky pre experimenty a testovanie na verejných cestáchIdentifikovanie a spôsob odsúhlasovanie výnimiekOpatrenia pre cezhraničné experimenty a testovanie (AMs declaration)Vytvorenie pracovnej skupiny a spôsobu aplikovania viedenskej konvencieOstatné legislatívne ciele (zodpovednosť a poistiteľnosť, osobné údaje, vlastníctvo dát)InfraštruktúraFyzická infraštruktúra – konkrétne ciele neboli definované, ale bolo odsúhlasené, že prebiehajú dva procesy s cieľom preskúmať, čo je potrebné na to, aby bola infraštruktúra vhodná pre autonómne vozidlá. Výsledkom týchto procesov má byť zistenie, aké ciele je potrebné do definovať.Digitálna infraštruktúra a riadenie dopravy – 1. zlepšiť prístup ku dátam, ktoré sú relevantné pre inteligentnú mobilitu. 2. zlepšiť komunikačnú technológiu cestnej infraštruktúry, aby bola schopná komunikovať s vozidlami. 3. Prechod na nové systémy – zamerané na bezpečnosť premávky, plynulosť dopravy, kvalitu ovzdušia a hluk.Kooperácia – cieľom je vytvorenie priestoru za účelom vytvárania nových príležitosti a prínosu nových poznatkov a vedomostí.
KPI / Riešenia / Výsledky	Konkrétne definované cieľové KPI v stratégií nie sú. Stratégia má za cieľ upraviť identifikované prvky v jednotlivých oblastiach (viď ciele). Identifikované sú viaceré výsledky doterajších aktivít alebo prebiehajúce aktivity, ktoré majú za cieľ priniesť konkrétne riešenia:Legislatíva bolo uskutočnených dvadsaťsedem experimentov na verejných cestách v rôznych častiach Holandska. Použitá stratégia umožňuje postupne revidovať vyhlášky a predpisy takým spôsobom, aby bolo do budúcna trvalo povolené vykonávať testy autonómnych vozidiel na holandskej cestnej sieti.Ďalší príklad testovania na verejných cestách je projekt WEpod. Tento projekt bol bližšie analyzovaný v prílohe č.1 výstupu 9.Holandsko zároveň iniciovalo Amsterdamskú deklaráciu o prepojenom a automatizovanom riadení, aby umožnilo hladké zavedenie autonómnych vozidiel v Európe.Ochrana súkromia bola preskúmaná aj v súvislosti s novým všeobecným nariadením EÚ o ochrane osobných údajov (GDPR).Od roku 2013 sú cestné úrady povinné zverejňovať svoje dopravné vyhlášky v digitálnej forme prostredníctvom vládneho vestníka (Staatscourant).Infraštruktúra – Rozvoj sa odráža v rôznych projektoch infraštruktúry. Ministerstvo infraštruktúry a životného prostredia podporuje uplatňovanie (udržateľných) inovácií nielen v rámci stavebných projektov MIRT (MIRT = viacročné investičné programy), ale aj pri rozsiahlej výmene a rekonštrukcii existujúcej infraštruktúry.Rijkswaterstaat – výkonná zložka ministerstva infraštruktúry a životného prostredia a znalostné ústavy skúmajú, ako autonómne vozidlá ovplyvnia výstavbu ciest a mostov.Program Beter Benutten – je akčný plán optimalizácie využívania infraštruktúry.Projekt Talking Traffic (C-ITS) vytvorený v rámci programu Beter Benutten podporuje poskytovateľov služieb, aby účastníkom cestnej premávky poskytovali informácie o príkazoch a zákazoch jazdy priamo v aute.Ministerstvo infraštruktúry a životného prostredia podporuje využívanie informačných služieb, aplikácií a navigačných systémov prostredníctvom programov Beter Benutten a Praktijkproef Amsterdam.Kooperácia – V oblasti spolupráce prijalo ministerstvo infraštruktúry a životného prostredia tieto opatrenia:Connecting Mobility Programme – bol zavedený na posilnenie vzťahov a výmeny poznatkov medzi verejným a súkromným sektorom.Zároveň bol vytvorený program, za účelom adresovania dotazov regionálnych samospráv, súkromných subjektov a znalostných inštitúcií, ako napríklad Bereikbaarheid Zuid Nederland (prístupnosť južného Holandska) a Bereikbaarheid Amsterdam (prístupnosť Amsterdamu).Európsku výzvu pre nákladné vozidlá vytvorila spoločnosť Rijkswaterstaat v jednotnej spolupráci s výrobcami nákladných vozidiel, poskytovateľmi logistických služieb a znalostnými inštitúciami.Amsterdamské praktické testovanie (Praktijkproef Amsterdam), v rámci ktorého ministerstvo infraštruktúry a životného prostredia a regionálni partneri spolupracujú a uľahčujú súkromnému sektoru navrhovanie a testovanie nových koncepcií riadenia dopravy
Subjekty (ktoré spolupracujú)	Pri plnení strategických cieľov Ministerstvo infraštruktúry a životného prostredia spolupracuje s verejným sektorom v Holandsku, krajinami EÚ (okrúhle stoly), Európskou komisiou a súkromným sektorom.Konkrétne subjekty, ktoré spolupracujú z verejného sektora sú: 12 regiónov Holandska, Mesto Amsterdam, Holandské technologické centrum pre dopravu a infraštruktúru, Rijkswaterstaat, Národná dátová databáza pre dopravné informácie (NDW), Technická univerzita v Eindhovene a mnoho ďalších.Súkromný sektor: konkrétne boli špecifikované tieto 2 firmy ako partneri: 1. Ahold transport (zapojenie do projektov platooningu nákladných vozidiel), 2. Daimler (zapojenie do projektov platooningu nákladných vozidiel).
Podmienky spolupráce	Táto informácia nebola uvedená, nakoľko sa jedná o iniciatívu riadenú ministerstvom za účasti viacerých spolupracujúcich subjektov, vrátane akademického sektora.
Požadované modely spolupráce	Spolupráca verejného a súkromného sektora, v rámci ktorej verejné strany spolupracujú, uzatvárajú dohody a preberajú rôzne inovatívne úlohy, ako napríklad spoluinvestor, katalyzátor, riaditeľ, sprostredkovateľ alebo partner. Verejný sektor vedome volí prístup nevstupovať do tradičného vzťahu „klient-kontraktor“, s ktorým sú vlády a podniky prirodzene veľmi oboznámené. Naopak, zodpovedný subjekt vytvára rôzne programy, ktoré majú za účel plne podporovať konverzáciu a podporu potrieb verejného a súkromného sektora.
Riadenie	Ministerstvo infraštruktúry a životného prostredia riadi stratégiu.

Prehľad procesov
Dĺžka vzniku priorít	Priority danej stratégie vznikali počas roka 2016.
Okolnosti a kontext vzniku priorít	Iniciatíva ministerstva identifikovať výzvy a smerovanie v oblasti inteligentnej mobility. Zabezpečiť transparentnosť v spolupráci s mnohými stranami aktívnymi v oblasti inteligentnej mobility.Boli identifikované tri prioritné témy (viď. Prioritné oblasti), na základne ktorých bude ministerstvo infraštruktúry a životného prostredia rozvíjať aktivity v oblasti inteligentnej mobility.
Subjekty súčinné pri tvorbe	Ministerstvo infraštruktúry a životného prostredia pri tvorbe stratégie spolupracovalo s rôznymi subjektami z verejného, súkromného sektora a vedomostnými inštitúciami.
Výsledok	Stratégia definuje a potvrdzuje priority a oblasti zamerania, ktoré formulovalo ministerstvo v oblasti inteligentnej mobility:LegislatívaInfraštruktúraPodpora kooperácia aktérov v jednotlivých oblastiachVýsledkom je stratégia, ktorá obsahuje súbor troch strategických cieľov. Legislatívne priority majú za cieľ hlavne zlepšiť legislatívne prostredie pre testovanie autonómnych vozidiel v premávke. Strategické ciele v oblasti infraštruktúry berú do úvahy fyzickú a digitálnu infraštruktúru, ktorá má byť prispôsobená taktiež pre účely autonómnych vozidiel a prepojených vozidiel.  Pričom stratégia v jednom z prioritnom pilieri dbá aj na dôležitosť kolaborácie medzi verejným a súkromným sektorom, práve pilier kolaborácie berú ako značnú inováciu a cestu k výsledkom, ktorá v spolupráci medzi rôznymi subjektami vytvára nové príležitosti a prináša značné nové poznatky s aplikovaním „Holandskému prístupu učenia sa praxou“.
Zdroje	https://www.government.nl/documents/publications/2017/04/04/smart-mobility

Názov stratégie	Verejná doprava v roku 2040
Zodpovedný subjekt	Ministerstvo infraštruktúry a vodného hospodárstva
Krajina	Holandsko
Oblasť	Rozvoj verejnej dopravy

Prehľad priorít analyzovanej stratégie
Čo priority zahŕňajú	Prioritné oblasti danej stratégie sú zadefinované do troch pilierov (na základe odsúhlasenej ambície a cieľov):Zameranie sa na silné stránky verejnej dopravyBezproblémové cestovanie od dverí k dverámBezpečná, udržateľná a efektívna verejná doprava
Cieľ	Najprv bola stanovená ambícia v oblasti verejnej dopravy (2016):Do roku 2040 bude cestovanie pre ľudí v Holandsku rýchle, udržateľné, bezpečné, pohodlné, spoľahlivé a cenovo dostupné. Na cestovanie do práce, školy a oddychových a spoločenských destinácií využijú vlastnú dopravu, MHD, alebo ich kombináciu. Spojenie bude dobré tak v rámci Holandska, ako aj so susednými krajinami. Veľké mestá budú mať dobre vyvinuté systémy hromadnej dopravy s krátkym cestovným časom. Dobré dopravné spojenie pre individuálnych užívateľov urobí z Holandska jednu z najkonkurencieschopnejších, najlepšie obývateľných a najudržateľnejších krajín na svete. Verejná doprava bude základnou súčasťou celého dopravného systému, ktorý sa zameriava na cestujúcich a ich cestovanie „od dverí k dverám“.Na základe toho bolo stanovených päť cieľov:Verejná doprava prevezme na seba rast dopytu po doprave; v mestských oblastiach budú hlavnými spôsobmi dopravy verejná doprava a bicykle. Cestujúci budú hodnotiť verejnú dopravu priemerným skóre osem z desiatich.Celý sektor verejnej dopravy bude bez emisií a bude fungovať na princípe kruhového hospodárstva. Holandsko bude lídrom v inováciách verejnej dopravy. Súčasne s posilňovaním verejnej dopravy budeme hľadať neustále zlepšenia bezpečnosti a kvality života v okolitých oblastiach.
KPI / Riešenia / Výsledky	V rámci jednotlivých pilierov boli stanovené podoblasti s kvalitatívnymi  indikátormi vo forme cieľových očakávaní:Pilier 1: Spojenie medzi mestami, Medzinárodná a cezhraničná sieť, Mestská hromadná doprava, Regionálny rýchly tranzit, Prepojená vnútroštátna sieť a preprava tovaru, Utilizácia a inováciePilier 2: Huby ako spojenia v integrovanej mobilite, Otvorenosť a prístupnosť, Doprava riadená dopytomPilier 3: Udržateľnosť a vplyv na zmenu klímy, Bezpečnosť a životaschopnosť, Inteligentné kombinácie s územným rozvojom a financovaním
Subjekty (ktoré spolupracujú)	Pri implementovaní spolupracuje verejný sektor spolu s súkromným sektorom, konkrétne subjekty sú vymenované v Prehľade procesov, presnejšie v „Subjekty súčinné pri tvorbe“.
Podmienky spolupráce	Spolupráca vyplýva zo zapojenia sa jednotlivých entít v prostredí verejnej dopravy. Ministerstvá, štátne a verejné agentúry, štátni a privátny operátori dopravy a infraštruktúry. Využité boli viaceré existujúce platformy a asociácie.
Požadované modely spolupráce	Presné požadované modely spolupráce neboli priamo definované v stratégii. Bol nastavený proces monitorovania progresu implementácie a aktualizácie cieľov a položiek akčného plánu.Zásady a činnosti stratégie „nie sú vytesané do kameňa“ ani nie sú záväzné, vzhľadom na mnohé, možno neočakávané, vývojové trendy do roku 2040. Jedno čo je jasné, je že pri implementovaní stratégie bude musieť spolupracovať verejný sektor spolu s súkromným sektorom.
Riadenie	Stratégiu riadi Ministerstvo infraštruktúry a vodného hospodárstva. O pokroku tohto adaptívneho programového prístupu sa bude diskutovať každých šesť mesiacov v riadiacej skupine a každý rok na celoštátnom okrúhlom stole verejnej dopravy a železničnej dopravy.
Prehľad procesov
Dĺžka vzniku priorít	2015 – 2019
Okolnosti a kontext vzniku priorít	Najprv, v roku 2016 centrálna vláda, regióny, ProRail (manažér infraštruktúry, zabezpečujú prevádzku dráh a riadenie dopravy) a dopravcovia identifikovali svoje ambície pre budúcnosť verejnej dopravy. Následne vzhľadom na čas, ktorý je často potrebný na prípravu a realizáciu projektov infraštruktúry v kombinácii s obmedzeným obdobím, na ktoré sa udeľujú zmluvy o verejnej doprave, pripravili dohodu  na prioritách pre budúcnosť verejnej dopravy zahnutých to troch pilierov (2019).Ostatné okolnosti:Holandská ekonomika sa rýchlo rozvíja a to sa prejavuje v napätí na trhu práce a bývania a v preplnení našich ciest a cyklotrás a v každej forme verejnej dopravy. Avšak rast dopytu po doprave sa líši: existuje viac dopytu v mestských oblastiach a ich okolí ako inde. A zatiaľ čo ekonomická situácia Holandska je pozitívna, identifikovali ako výzvu radikálne znížiť emisie CO2, pričom hrá rolu vo veľkej miere aj verejná osobná doprava.
Subjekty súčinné pri tvorbe	Strategický plán pre verejnú dopravu pripravili:Ministerstvom infraštruktúry a vodného hospodárstva12 provinciami a metropolitnými oblasťami Amsterdam a Rotterdam a Den HagueSpoločnosťami verejnej dopravy: NS, Federatie Mobiliteitsbedrijven Nederland (federácia regionálnych dopravcov) a mestské dopravné spoločnosti GVB, RET a HTMProRail (manažment železničnej koľajovej siete)
Výsledok	Stratégia popisujúca ciele a bližšia špecifikácia troch pilierov do princípov a činností a dohoda vynaložiť maximálne úsilie pre všetky strany v sektore verejnej dopravy.Akčný plán – Zoznam aktivít usporiadaných podľa definovaných pilierov.O pokroku plánuje diskutovať každých šesť mesiacov na úrovni riadiaceho výboru a každý rok na celoštátnom okrúhlom stole verejnej dopravy a železničnej dopravy.V súlade s „adaptive approach“ dohoda o aktívnom monitorovaní a frekvencii aktualizácie každých 5 rokov
Zdroje	https://www.government.nl/documents/publications/2019/06/13/public-transport-in-2040-outlines-of-a-vision-for-the-future

Názov stratégie	Smart urban mobility
Zodpovedný subjekt	Amsterdamský inštitút pokročilých metropolitných riešení (AMSI  – AMS Institute,  Amsterdam Institute for Advanced Metropolitan Solutions )
Krajina	Amsterdam, Holandsko
Oblasť	Mobilita

Prehľad priorít analyzovanej stratégie
Čo priority zahŕňajú	Priority boli formulované do takzvaných mestských výziev.  Výskumné portfólio sa zaoberá šiestimi mestskými výzvami a integráciou týchto tém s cieľom vytvoriť inovatívne, udržateľné a spravodlivé mesto. Každá výzva je riešená spoločným výskumom s cieľom dosiahnuť hlboké pochopenie mesta.Definované mestské výzvy sú:1. Inteligentná mestská mobilita2. Mestská energia3. Odolnosť voči klíme4. Metropolitné potravinové systémy5. Zodpovedná digitalizácia miest6. Cirkularita v mestských regiónoch
Cieľ	Hlavné ciele iniciatívy zahŕňajú:Zlepšenie mobility: Zlepšenie mobility v mestách je kľúčovým cieľom programu Smart Urban Mobility. Cieľom je zlepšiť dostupnosť rôznych foriem mobility (ako je MaaS a podobne) a zvýšiť pohodlie a bezpečnosť pre obyvateľov.Zníženie emisií: Program sa snaží znížiť emisie skleníkových plynov a zlepšiť kvalitu ovzdušia v mestách. To sa uskutočňuje zavedením alternatívnych foriem mobility a podporou čistej dopravy.Inovácie: Program podporuje inovatívne riešenia v oblasti mobility a technológií. Cieľom je zlepšiť využitie dát a technológií na zlepšenie mobility a zvýšiť efektívnosť dopravy v meste.Cieľom projektov pre výzvu Inteligentná mestská mobilita je optimalizovať mestskú dopravu pomocou využitia údajov a technológií s cieľom dosiahnuť väčšiu efektivitu, udržateľnosť a prístupnosť.Spolupráca: Program podporuje spoluprácu medzi mestom Amsterdam a súkromným sektorom, s cieľom zlepšiť mobilitu a vytvoriť udržateľné riešenia.
KPI / Riešenia / Výsledky	AMSI sa v rámci výzvy Inteligentná mestská mobilitazameriava na urýchlenie  nasledujúce riešenia:Prechod z 50 na 30 km/h: Vytvorenie bezpečnejšieho a životaschopnejšieho mesta znížením rýchlosti. Meranie vplyvu zmeny rýchlosti z 50 na 30 km/h, ktorá sa uskutoční v roku 2023.„Low Car City“: Prieskum, ako urobiť prechod na Low Car Amsterdam. Hľadanie riešení ako aktivizovať mesto a jeho občanov pre túto zmenu, a potenciálne alternatívy používania (súkromného) auta.Huby a zdieľaná mobilita: Podpora prechodu k zdieľanej a čistej mobilite a integrácia do existujúcej siete mobility.IM/Digitálna mobilita: Experiment s nástrojmi na správu digitálnej mobility, aby sa zlepšila mobilita v meste a zlepšili sa toky mobility.Mestská doprava po vode: Prieskum využitia vodnej infraštruktúry ako dodatočného spôsobu dopravy na zmiernenie tlaku na cestnú sieť miest.
Subjekty (ktoré spolupracujú)	AMSI je tvorený nasledujúcimi typmi partnerovZakladajúci partneriAMS Institute bol založený v roku 2014 Delft University of Technology (TU Delft), Wageningen University & Research (WUR) a Massachusetts Institute of Technology (MIT).Inštitucionálni partneriDopĺňajú odborné znalosti v mestskom inovačnom ekosystéme v Amsterdame a mimo neho prostredníctvom vytvárania dlhodobých programov a memoranda o porozumení s poprednými inovátormi.Subjekty – City of Amsterdam, Amsterdam Smart City, Flevo Campus, Metabolic, Witteveen+Bos, CLEVER°FRANKE, La Fabrique de la Cité, Waternet, The Student Hotel, Katedra architektúry TU Delft, Iniciatíva za infraštruktúru Delft Delft, EIT Climate-KICProjektoví partneriPri realizácií projektov AMSI spolupracuje s rôznymi subjektmi z rôznych oblastí, medzi ktoré patria mestské orgány, súkromný sektor, výskumné inštitúcie a verejnosť.Príklady subjektov zo súkromného sektoru, ktoré spolupracujú pri tvorbe riešení v projektoch: muRata, vetus, transdev, stratio, nVidia, OpenUp, …
Podmienky spolupráce	Vytvorenie partnerskej zmluvy
Požadované modely spolupráce	Kooperácia na projektoch so subjektmi z verejného a súkromného sektoru nasledovnými formami-modelmi:Mestské experimentovanieUrban Living Labs poskytujú inovatívne prostredie, v ktorom viaceré zainteresované strany spoločne testujú, vyvíjajú a vytvárajú metropolitné riešenia.Spolupráca a partnerstváMetropolitné riešenia umožňujú revolúcie v nových technológiách, výskumných a konštrukčných metódach. Žiadna zainteresovaná strana to nemôže urobiť sama; hľadanie metropolitných riešení si vyžaduje spoluprácu medzi znalostnými inštitútmi, firmami, mestami a občanmi.Participatívne procesy so zapojením občanovÚčasť občanov na procese identifikácie a riešenia mestských problémov je nevyhnutná pre rozvoj adaptívneho a odolného mesta. Zapojenie občanov pracuje na inovatívnych spôsoboch, ako umožniť účasť občanov na výskume.Urban DataNávrh, vývoj a analytické metódy a nástroje na spracovanie mestských dát, vizualizácie a aplikácie. Údaje sú jadrom pochopenia mesta a pomáhajú pri mestskom plánovaní a rozhodovaní.
Riadenie	Iniciatíva je riadená prostredníctvom inštitútu  – AMSI.
Prehľad procesov
Dĺžka vzniku priorít	Počiatočná plánovacia fáza projektu trvala približne 1 rok, od roku 2014 do roku 2015, počas ktorej partneri konzorcia vykonali dôkladnú analýzu výziev a príležitostí v oblasti mestskej mobility a infraštruktúry.
Okolnosti a kontext vzniku priorít	Iniciátorom a podporovateľom AMSI je mesto Amsterdam. Ambíciou bolo vytvoriť public-private platformu pre spoluprácu v rôznych výskumných a vzdelávacích projektoch. Kľúčovým prvkom inštitútu a iniciatív je TU Delft.
Subjekty súčinné pri tvorbe	Na založení AMS Inštitútu sa podieľali tri univerzity: Delft University of Technology (TU Delft), Wageningen University & Research (WUR) a Massachusetts Institute of Technology (MIT).Štruktúra ostatných partnerov je uvedená vyššie.
Výsledok	Výsledkom je 7 rokov fungujúci program, ktorý stanovil prioritné výzvy a vygeneroval veľa projektov s reálnymi výsledkami spojením verejno-súkromných síl.Príklady projektov: Amsterdam Speed Limit Reduction, CityFlows, Code the Streets, Roboat, My-TRAC, Stations of the Future, CriticalMaaS.
Špecifické otázky ku krajine:Existuje pre Slovensko potenciál inšpirovať sa Amsterdamom v jeho odklone od osobnej automobilovej dopravy smerom k spoločenským inováciám v mobilite a k podpore pešej a cyklistickej dopravy a k iným alternatívnym módom mobility? Kde sa nachádza tento potenciál a naopak, aké máme najvýraznejšie limity v presadzovaní obdobných politík?
Potenciál pre Slovensko inšpirovať sa Amsterdamom v jeho iniciatívach sa nachádza hlavne v mestskej mobilite a to v smere výraznejšieho odklonu od automobilovej individuálnej dopravy na cyklistickú a pešiu dopravu.Najvýraznejšie limity majú Slovenské mestá hlavne v nedostačujúcej infraštruktúre a zastaralej legislatíve pre cyklistickú a pešiu dopravu, zároveň je potrebné klásť dôraz aj v oblasti spoločenskej akceptácii a pripravenosti.Všeobecne platí, že legislatíva by mala zohľadňovať potreby a záujmy cyklistov a chodcov a podporovať ich bezpečnosť a komfort na cestách (prístup ochrany najzraniteľnejšieho účastníka dopravy). Štáty by mali tiež podporovať a investovať do výstavby cyklistickej infraštruktúry a peších zón a zohľadňovať tieto spôsoby dopravy v svojich plánoch rozvoja mestskej dopravy. Dostatočná infraštruktúra pre cyklistickú dopravu môže výrazne ovplyvniť záujem o tento spôsob dopravy. V Amsterdame bolo mnoho investícií do infraštruktúry pre cyklistov a táto infraštruktúra hrala kľúčovú rolu v popularizácii cyklistickej dopravy v meste, zároveň sú tieto investície pre mesto brané ako vysoko návratne a teda atraktívne, keďže každý obyvateľ ktorý sa rozhodne dopravovať bicyklom koniec koncov šetrí mestu nie zanedbateľné finančné prostriedky v porovnaní so situáciou, kde by mal ten istý obyvateľ použiť individuálnu automobilovú dopravu.
Zdroje	https://www.ams-institute.org/urban-challenges/smart-urban-mobility/https://openresearch.amsterdam/nl/page/47432/smart-urban-mobility-ams-instituteKontaktTom Kuipers, Program Developer Smart Urban Mobilitytom.kuipers@ams-institute.org

Vybrané výsledky alebo projekty

Low Car City

• Výskum ako uskutočniť prechod na na Low Car Amsterdam.
• Skúmanie ako je možné aktivovať mesto a jeho občanov pre túto zmenu, a ďalšie potenciálne alternatívy používania (súkromných) áut.
• Projekty

SmartHubs https://www.ams-institute.org/urban-challenges/smart-urban-mobility/smarthubs/https://smarthubs.eu/	V spolupráci s EIT Urban Mobility spojil AMS inštitút rôznorodé konzorcium partnerov zo šiestich európskych miest. Spoločne založili SmartHubs v Amsterdame, Helmonde, Eindhovene, Varšave, Lisabone a Barcelone, aby vyvinuli a overili efektívne a ekonomicky životaschopné riešenia centier mobility. Cieľom projektu je urýchliť úspešnú realizáciu uzlov, maximalizovať dostupnosť občanov a znížiť dopravnú inváziu.V Amsterdame sa výskum zameriava na testovanie rôznych typov konceptov zdieľanej mobility s cieľom zistiť, či a ako môže byť pre obyvateľov alternatívou vlastniť súkromné ​​auto. Cieľom je znížiť tlak na parkovanie v meste, uvoľniť verejný priestor a dopracovať sa k udržateľnejšiemu dopravnému systému vzhľadom na rastúce mesto.
Code the Streetshttps://www.ams-institute.org/urban-challenges/smart-urban-mobility/code-streets/	Projekt Code the Streets vytvára nové nástroje na riadenie mobility. Tieto nástroje umožňujú mestám priamo komunikovať so svojimi občanmi prostredníctvom poskytovateľov mobility. Pridaním informácií o školských zónach, zápchach a znečistení do navigačných systémov môžu mestá podporiť bezpečnejšie a čistejšie možnosti trás, ktoré zlepšujú obývateľnosť mestského priestoru.V spolupráci s Delft University of Technology (TU Delft), AMS Institute spojil výskumníkov, odborníkov a mestá, ktorí majú odborné znalosti v oblasti riadenia mestskej mobility, dát a digitalizácie, navigácie a bezproblémových služieb pre občanov. Od januára 2021 toto rôznorodé konzorcium partnerov z Amsterdamu, Helsínk a Budapešti pracuje na tomto projekte mestskej mobility EIT.
Roboathttps://www.ams-institute.org/urban-challenges/smart-urban-mobility/roboat/	Roboat je prvý veľký výskumný program na svete týkajúci sa autonómnych plávajúcich plavidiel v metropolitných oblastiach. Umožňuje vytvárať dynamickú infraštruktúru, prepravu tovaru a ľudí a environmentálne snímanie na amsterdamských kanáloch. Po práci na prototypoch v mierke 1:4 a 1:2 v prvých troch rokoch výskumu teraz prebieha práce na prototype v plnom rozsahu.
CriticalMaaShttps://www.ams-institute.org/urban-challenges/smart-urban-mobility/criticalmaas/	Výskumný program CriticalMaaS vyvíja a testuje teórie a modely na vysvetlenie a predpovedanie výkonu (potenciálne plne automatizovaných) flexibilných dopravných služieb na požiadanie, ktoré ponúka Mobilita ako služieb.Výskum vykonaný v CriticalMaaS pozostáva z troch tematických skupín: (i) Správanie: Preferencie jednotlivých spotrebiteľov a dodávateľov a dynamika správania v ére MaaS; (ii) Sieť a operácie: interakcie ponuky a dopytu v rámci celej siete a riadenie systémov MaaS a; (iii) Hromadné účinky: Vývoj kolektívnych vzorcov a trhové prijatie MaaS.

Projekt – Amsterdam Speed Limit Reduction

(https://www.ams-institute.org/news/blog-3-reducing-the-speed-limit-to-30-kmh-for-more-livable-streets/)

• Výsledkom aktivít je zníženie maximálnej povolenej rýchlosti v rozsahu 80 % mestských ciest v Amsterdame (270 km).  
• Toto pravidlo bude účinným od decembra 2023
• Aktivity zahŕňali štúdie dopadov, potrebné úpravy, propagáciu a schválenie mestským zastupiteľstvom

Mapa pred a po zavedení rýchlostného limitu (https://maps.amsterdam.nl/30km/?LANG=en)

• Prečo 30 km/h?
• Očakáva sa o 20 – 30 % menej nehôd.
• V prípade nehody sú následky menej závažné.
• Vodič má dlhší reakčný čas a širšie zorné pole.
• Hluk z dopravy sa zníži na polovicu.
• Spolu s amsterdamskou vedeckou obcou pripravuje inštitút AMSI a samospráva rozšírenú štúdiu o vplyve tejto zmeny. Bude sa zaoberať vplyvom na dizajn verejného priestoru, širším vplyvom na mobilitu pre rôzne modality, uličnú sieť a logistiku. Okrem toho sa zameria na vplyv na spoločnosť, spoločenské náklady a prínosy a inkluzívnosť.

Vinnova	Vinnova je jednou z agentúr Ministerstva pre klímu a podnikanie (ďalšie sú Formas, Patent Attorneys Board,  Swedish Patent a Registration Office). Je zodpovedná za inovácie orientované na misie v rámci programu Horizon Europe a tiež za viaceré národné a regionálne politiky pre udržateľnú transformáciu. Hlavné politické ciele, za ktoré je zodpovedná spadajú pod ciele udržateľného rozvoja OSN (Agenda 2030), ciele Parížskej klimatickej dohody, národné ciele pre Švédsko ako bezemisný sociálny štát (Vinnova napr. financuje implementáciu štyroch definovaných podcieľov v rámci globálneho cieľa, aby sa Švédsko do roku 2045 stalo jednou z prvých sociálnych krajín na svete bez fosílnych palív a do roku 2030 malo vozový park nezávislý od fosílnych palív). Agentúra navrhla a testuje nové metódy na stimuláciu inovácií v podobe dizajnovo orientovaného prístupu k inováciám orientovaným na misie. Pomocou prístupu „zhora nadol“ aj „zdola nahor“ spolupracuje so zainteresovanými stranami vo verejnom, súkromnom a treťom sektore. Interným cieľom Vinnova je transformovať sa z agentúry financujúcej inovácie na agentúru inovácií (vrátane formulovania spoločných cieľov a mobilizácie a koordinácie zainteresovaných subjektov).
Podpora oblasti IM	Okrem plnenia štandardných politických cieľov sa Vinnova sústreďuje na oblasť misií ako súčasť programu Horizon Europe. Ako jednu z dvoch strategických tém podporuje oblasť udržateľnej mobility („sustainable mobility“). Druhou je zdravá a udržateľná potrava. Pomocou dizajnérskych workshopov a iných participatívnych aktivít skupiny koordinované Vinnovou vyvinuli ambicióznu miestnu misiu: „Zabezpečiť, aby bola každá ulica vo Švédsku do roku 2030 zdravá, udržateľná a plná života.“ V nasledujúcich fázach (prototypovej a demonštračnej) zainteresované strany navrhujú a dodávajú portfólio prototypov a verejných intervencií, ktoré majú konkrétne plniť misiu. Prototypy sa testujú ako reálne zásahy do reálnych ulíc v  reálnych situáciách. Tieto intervencie sú realizované s relatívne malým rozpočtom primárne určeným na nízko nákladové workshopy a prototypy v poslednom štádiu.Veľkou výzvou zostáva udržateľnosť, komercializácia a škálovanie: ak misia nezíska podporu na vysokej politickej úrovni alebo zo súkromného sektora a neintegruje sa do funkčných existujúcich štruktúr, je málo pravdepodobné, že prežije.
Príklady aktuálnych výziev na inovácie v mobilite (jar 2023)	Automatizácia bezpečná pre premávku: Podpora výskumných a vývojových aktivít, ktoré zvyšujú bezpečnosť na cestách a robia dopravu udržateľnejšou, prostredníctvom bezpečných prepojených automatizovaných vozidiel pripravených na zdieľanie.Nulové emisie: Podpora výskumných a vývojových aktivít, ktoré prispievajú k vývoju a integrácii vozidiel bez fosílnych palív a elektrifikovaných vozidiel a ich infraštruktúrou nabíjania a dopĺňania paliva a používateľmi, čím sa znižuje vplyv automobilového sektora na klímu a životné prostredie.Podpora rozhodnutí o dopravnej politike zajtrajška: Podpora výskumu, ktorý zvyšuje znalosti o švédskom dopravnom systéme a o tom, ako by sa mal rozvíjať v udržateľnom a meniacom sa svete. Finančné prostriedky sa poskytujú v rámci výskumného programu pre ekonomiku dopravy, ktorý riadi spoločnosť Vinnova a Švédska správa dopravy spolu so Švédskou energetickou agentúrou a Švédskou dopravnou agentúrou. Program sa snaží vyvinúť metódy, modely a údaje pre socio-ekonomické analýzy a dopravné prognózy v celej dopravnej oblasti.Ďalšie príklady výziev: Strategický inovačný program Drive Sweden – Bezpečné a udržateľné používanie malých vozidiel s využitím digitálnej technológie, Letecký výskum v malých a stredných podnikoch jar 2023, Služby v oblasti dopravy a mobility, Udržateľná dopravná infraštruktúra, Cirkularita atď.
Súčasťou financovania je aj švédsky model “Challenge-driven innovation”	Program podpory kolaboratívnych projektov „Challenge-driven innovation“ má podporiť plnenie cieľov udržateľnosti národných švédskych záväzkov Agendy 2030. Cieľom je akcelerovať vývoj inovatívnych riešení prispievajúcich k plneniu Agendy 2030 na systémovej úrovni. +46 8 473 32 33udi@vinnova.se
V akej kapacite?	Projekty s verejnou podporou vo výške ekvivalentu niekoľkých desiatok tisíc EUR po ekvivalent 1,8 mil. EUR.
Ako funguje tento mechanizmus financovania?	Základnými podmienkami dizajnu projektov je systémová úroveň riešení reagujúcich na existujúce potreby, inovatívnosť,  príspevok k cieľom Agendy, kolaboratívnosť, interdisciplinárny prístup, zohľadňovanie rodovej rovnosti, participatívnosť a zohľadňovanie perspektív všetkých aktérov. Existujú tri úrovne podpory. Iniciačná fáza s podporou max. 500 000 SEK (cca 45 000 EUR). Kolaboračná fáza s rozvojom spolupráce rôznych aktérov, vývojom a testovaním inovatívnych riešení (max 10 mil. SEK, cca 900 000 EUR). Implementačná fáza s testovaním a implementáciou riešení v reálnom prostredí a príprava biznis modelu (max. 20 mil. SEK).Príklady zamerania projektov: znižovanie vplyvov na klímu prostredníctvom prechodu k udržateľnému priemyslu, výrobe a spotrebe alebo k doprave bez fosílnych palív, rozvoj príťažlivých a udržateľných miest a inovácie v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré vedú k všeobecnému zlepšeniu zdravia a zníženiu vylúčenia. Príklady reálnych projektov: Unikátny test elektromobilu v projekte DenCity, IoT pre inteligentný rozvoj vidieka, Samohybné lesné strojeO projekt možno požiadať elektronicky, postup podania žiadosti sa nachádza na stránke agentúry Vinnova.
Zdroje	https://www.government.se/Sustainable mobility | VinnovaVinnova Case study: A design-led missions approach | UCL Institute for Innovation and Public Purpose – UCL – University College London