Inovačné partnerstvo v EÚ

Koncept inovačného partnerstva

„Inovačné partnerstvá predstavujú nový prístup k celému reťazcu výskumu, vývoja a inovácií, v ktorom sa združujú zúčastnené strany z verejného i súkromného sektora z rôznych krajín a odvetví s cieľom urýchliť zavádzanie inovácií, pričom majú byť mechanizmom, ktorý spája všetkých relevantných aktérov na úrovni EÚ, národnej i regionálnej úrovni s cieľom zintenzívniť úsilie v oblasti výskumu a vývoja s cieľom mobilizovať dopyt, a to najmä prostredníctvom lepšej koordinácie verejného obstarávania, aby sa zabezpečilo, že všetky objavy sú rýchlo uvedené na trh.“

Európska komisia uviedla Záväzok 29 (C29), ktorý je plánom na zlepšenie životného prostredia a hospodárstva, spustením piatich programov v rokoch 2011 až 2013. Tieto programy sa nazývajú Európske Inovačné Partnerstvá (EIP) a zameriavajú sa na rôzne oblasti, ako je voda, poľnohospodárstvo a suroviny. Každý z programov má riadiacu skupinu, ktorá pozostáva z odborníkov v danej oblasti, aby poskytovala poradenstvo a vedenie. Riadiaca skupina má na starosti tvorbu Strategického implementačného plánu (SIP), čo je plán, ako program dosiahne svoje ciele. Riadiaca skupina má tiež na starosti mobilizáciu rôznych sietí na pomoc s programom.

SIP boli vytvorené s komunitami zainteresovaných strán, ich nápadmi a iniciatívami, ktoré považovali za relevantné pre príslušné EIP. Samotné SIP sa považujú za živé dokumenty a podliehajú pravidelným revíziám a aktualizáciám v závislosti od úspechu alebo problémov, ktoré sa vyskytli pri implementácii a identifikácii nových priorít a iných faktoroch. Štruktúra SIP všetkých EIP je vo všeobecnosti identická: formulujú kľúčové ciele alebo KPI a hlavné ciele. SIP potom špecifikuje prioritné oblasti EIP a hlavné opatrenia, ktoré sa majú vykonať v rámci horizontu SIP. SIP tiež načrtáva kľúčové nástroje, ktoré EIP plánuje vyvinúť / mobilizovať a použiť pri implementácii svojich činností.

V rámci iniciatívy EIP s cieľom zabezpečovanie spoločenských prínosov a rýchlu modernizáciu vzniklo 5 EIP partnerstiev: EIP Aktívne a zdravé starnutie (EIP Active and Healthy Ageing / AHA), EIP Voda (EIP Water), EIP Poľnohospodárstvo (EIP Agriculture / EIP-Agri), EIP Suroviny (EIP Raw Materials / RM) a EIP Inteligentné mestá a komunity (EIP Smart Cities and Communities / SCC). Nasledujúca tabuľka sumarizuje hlavné ciele a KPI EIP Inteligentné mestá a komunity.

Vhodné modely inovačných partnerstiev: EIP-SCC

Trhovisko Európskeho inovačného partnerstva (EIP) na SC (http://eu-smartcities.eu/). Trhovisko navrhnuté pre tých, ktorí sú aktívni v oblasti Smart Cities a chcú sledovať prebiehajúce či plánované aktivity po celej Európe. Ide o informačnú a komunikačnú platformu, ktorá ponúka:

• novinky, informácie o konaných akciách a dokumenty so vzťahom k Smart Cities. Ide o zdroj informácií o aktivitách EIP v rámci celej Európy.
• potenciálnych partnerov alebo kolegov, ktorí pracujú na rovnakých predmetoch činnosti, majú určité znalosti či skúsenosti. Možno ich hľadať podľa ich názvu, štátu alebo oblasti záujmu.
• projekty, z ktorých sa možno inšpirovať z hľadiska identifikovaných potrieb, prekážok a výsledkov.
• možnosti financovania, ktoré pochádzajú z mnohých existujúcich EÚ zdrojov so vzťahom k inováciám v oblasti Smart Cities.
• promovanie úspešných iniciatív a projektov prebiehajúcich v Európe a zdieľanie informácií
• promovanie konaných akcií a spracovaných publikácií v SR.

Vhodné modely inovačných partnerstiev: Príklad použitia v IM

Projekt Sharing Cities bol projekt H2O2O zameraný na vytvorenie „inteligentnej“ štvrte s „takmer nulovými“ emisiami v troch rôznych „majákových“ mestách, Londýne, Lisabone a Miláne. Do projektu sa podarilo zapojiť rôzne zainteresované strany a aplikovať riešenia na podporu inovačných procesov, ktoré slúžia na implementáciu mestského programu inteligentných miest. Projekt uvádzame, pretože demonštruje úspešný príklad implementačnej činnosti EIP-SCC. Projekt tiež môže slúžiť ako príklad pre hlbšiu spoluprácu miest a územných celkov, ktoré by mali usilovať o vytvorenie priestoru pre zdieľanie najlepšej praxe v inováciách.

Projekt Sharing Cities

Vhodné modely inovačných partnerstiev: EIP –Úspechy implementácie

Európske inovačné partnerstvá boli podľa monitorovacích a hodnotiacich správ úspešné pri spájaní zainteresovaných strán na regionálnej, národnej a EÚ úrovni. S cieľom spolupracovať na projektoch a angažovať zapojených partnerov, verejných orgánov a úradníkov EK fungovali EIP v rokoch 2011 až 2018. Toto nastavenie umožnilo systémovú koordináciu, sprostredkovanie informácií, zdieľanie znalostí a riadenie rizík medzi zainteresovanými stranami. Zainteresované strany tvorili tvorcovia politík, podniky, akademická obec a občianska spoločnosť. Dialóg so zainteresovanými stranami bol kľúčový pri podpore systémovej koordinácie a znižovaní informačnej asymetrie. EIP boli úspešné aj pri zlepšovaní rámcových podmienok pre spoluprácu, ktorá je nevyhnutná pre výskumné a inovačné aktivity.

Z hľadiska dosahovania stanovených cieľov boli EIP úspešné vďaka ich efektívnemu fungovaniu vo forme partnerstva. Témy, na ktoré sa zameriavali, boli založené na prístupe zdola nahor a odrážali dôležité problémy, ktoré bolo potrebné riešiť. EIP preto možno chápať ako nový prístup k implementácii politiky, ktorý bol úspešný pri riešení problémov a pri vývoji riešení založených na spolupráci.

EIP priniesli celý rad cenných výstupov, nepodarilo sa im priniesť inovačné výsledky, ktoré by zodpovedali pôvodným cieľom. EIP však boli úspešné pri vytváraní živých ekosystémov a účinných implementačných mechanizmov a niektoré výskumné projekty stále prebiehajú.

Vytvorenie obdobného partnerstva v SK podmienkach by malo zachovať hlavné hnacie sily modelu EIP a zohľadniť identifikovanú potrebu zintenzívniť ich prístupy, pričom by sa malo jasne sledovať naplňovanie stanovených cieľov na dosiahnutie maximálnych pozitívnych účinkov

Výhody modelu EIP

• EIP model viedol k úspešnej mobilizácii angažovanej komunity zainteresovaných strán z krajín EÚ.
• Výsledkom spolupráce v modeli EIP boli záväzky komunít zdola nahor
• Úspešným výstupom EIP SCC je aktívne online „trhovisko“, ktoré podporuje vytváranie sietí a spoluprácu zainteresovaných strán
• Model EIP viedol k vyvinutiu nástroja uľahčujúceho modely spolupráce
• EIP sa aktívne zapájalo do vývoja alebo tvorby nových noriem v sektore Smart City
• EIP vypracovalo politické odporúčania zamerané na zlepšenie rámcových podmienok a široko šírilo osvedčené postupy
• EIP má príklady úspešných pilotných projektov a ich rozširovania.

Vhodné modely inovačných partnerstiev: ICLEI

ICLEI je globálna sieť viac ako 1750 samospráv, ktoré sa zaviazali k udržateľnému rozvoju miest. Aktívne pôsobí vo viac ako 100 krajinách a ovplyvňuje politiku udržateľnosti. ICLEI je popredná nezisková organizácia venovaná miestnym samosprávam zapojeným do iniciatív udržateľnosti, ochrany klímy a čistej energie. Snaží sa pomôcť miestnym samosprávam dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov a dosiahnuť hmatateľné zlepšenia miestnej udržateľnosti. Na pomoc miestnym samosprávam pri dosahovaní ich vlastných cieľov poskytujú softvérové nástroje, školenia, technickú pomoc, príručky, ako aj partnerské siete, v ktorých môžu zamestnanci miestnej samosprávy zdieľať výzvy a osvedčené postupy.

Miestne samosprávy SR, národné a regionálne združenia miestnych samospráv sa môžu stať členmi ICLEI. ICLEI je demokratická organizácia riadená svojimi členmi, ktorí platia ročný poplatok podľa počtu obyvateľov a národného príjmu na obyvateľa.

Vhodné modely inovačných partnerstiev: ICLEI – Výhody a ponúkané služby

Vhodné modely inovačných partnerstiev: ICLEI – Možnosti zapojenia

Možnosti zapojenia

• Členstvo v ICLEI je ponúkané samosprávam a združeniam samospráv. Členovia volia výkonný výbor ICLEI a zabezpečujú, aby sa organizácia riadila zastupiteľskou demokraciou.
• Pridružené partnerstvo je ponúkané štátnym a národným vládnym organizáciám a ich rezortom, neziskovým a mimovládnym organizáciám a univerzitám. Pridružení partneri dostávajú informácie, všetky publikácie ICLEI a špeciálne pozvánky a ceny na podujatia a programy ICLEI.
• Požiadavky na členstvo v ICLEI sú: Platba ročných členských príspevkov na základe veľkosti populácie; Podávanie správ o výsledkoch a pokroku; Účasť na členských aktivitách;Podpora náborového úsilia a podpora členstva

1. Vyplnenie členskej prihlášky, v ktorej sa určí volený oficiálny styčný pracovník, styčný pracovník so zamestnancami a styčný pracovník pre médiá ako primárne kontaktné body s ICLEI.
2. Platba prvej splátky ročného poplatkuna základe veľkosti populácie.
3. Prijatie uznesenia do šiestich mesiacov od vstupu do ICLEI s cieľom potvrdiť záväzok komunity v oblasti udržateľnosti, zvýšiť povedomie komunity a poskytnúť príležitosť na verejnú diskusiu o miestnych prioritách. Prijatie uznesenia o členstve v ICLEI sa dôrazne odporúča ako súčasť členstva, ale nevyžaduje sa pred vstupom.

Popis krokov pre zapojenie do členstva ICLEI

Vhodné modely inovačných partnerstiev: ICLEI – Členovia v okolitých krajinách

Projekt GLCN-ON-SP: Varšava (PL)

• Globálna sieť vedúcich miest pre trvalo udržateľné obstarávanie (The Global Lead City Network on Sustainable Procurement, GLCN-ON-SP) je skupina 15 miest, ktoré sa zaviazali riadiť prechod k udržateľnej spotrebe a výrobe implementáciou udržateľného a inovačného obstarávania.
• Vďaka inovatívnemu obstarávaniu zakúpil autobusový dopravca MZA vo Varšave 130 nízkopodlažných, nízkoemisných elektrických autobusov s pridruženou infraštruktúrou. Celkové náklady na projekt boli uhradené čiastočne prostredníctvom financovania z poľského operačného programu a čiastočne z rozpočtu mesta.
• Varšava už dosiahla niekoľko úspechov v obstarávaní inovácií. Varšavské letisko pokrýva 80 % svojej strešnej plochy fotovoltaickými solárnymi panelmi, ktoré generujú takmer 1 MW elektriny. Mestský dopravný úrad zaviedol zelené klauzuly na výber prevádzkovateľa dopravných služieb, ktorý bol povinný ponúkať vozidlá spĺňajúce špecifické emisné normy.

Projekt Procura+: Budapešť (HU)

• Budapešť nemá špecifickú stratégiu trvalo udržateľného obstarávania, začiatkom roka 2016 bol však zavedený nový systém obstarávania, ktorého súčasťou je príloha k všeobecnýmpravidlámudržateľného obstarávania.
• Vďaka inovatívnemu obstarávaniu bol v roku 2014 otvorený verejný systém zdieľania bicyklov s názvom BuBi, ktorý má pomôcť znížiť emisie CO2. Služba prešla v roku 2021 transformáciou na základe spätnej väzby a skúseností používateľov, čo vyústilo do celkovej prestavby bicykla, infraštruktúrya cien.
• Budapešť dosiahol stanovené ciele: a) zahrnúť do všetkých procesov obstarávania udržateľnosť a ekologické aspekty; b) 21 % zníženie emisií CO2 a zvýšená úspora energie do roku 2020; c) 70% novozakúpených vozidiel MHD má nízky dopad na životné prostredie.

Vhodné modely inovačných partnerstiev: ICLEI – Príklad použitia v IM

Projekt STARS bol zameraný na odstránenie priepasti medzi potenciálnymi výhodami zdieľaných služieb vozidiel a ich skutočnými vplyvmi. Prostredníctvom integrovaného prístupu sa posudzovala najmä úloha zdieľania áut pri zlepšovaní mobility v európskych mestských oblastiach a pri poskytovaní nových obchodných príležitostí pre automobilový sektor, pričom sa zohľadnil vplyv zdieľania áut na iné spôsoby cestovania (súkromné autá, verejná doprava a aktívne prostriedky). Projekt možno chápať ako inšpiráciu ako poskytnúť tvorcom politík usmernenia a odporúčania, ktoré im pomôžu implementovať ekologické a nákladovo efektívne služby zdieľania áut v európskych mestách. Projekt STARS úspešne opísal, ako môže inovácia podporiť mobilitu ako službu, pričom zohľadní úspory energie (elektrická mobilita), náklady a environmentálne a sociálne faktory.

Projekt STARS

Zdroje

https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/eip-aha
https://ec.europa.eu/environment/water/innovationpartnership/index_en.htm
https://rmis.jrc.ec.europa.eu/?page=eip-on-rm-monitoring-and-evaluation-cacf05
https://smart-cities-marketplace.ec.europa.eu/
https://www.slord.sk/aktuality/europske-inovacne-partnerstva

https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/eip-aha
https://ec.europa.eu/environment/water/innovationpartnership/index_en.htm
https://rmis.jrc.ec.europa.eu/?page=eip-on-rm-monitoring-and-evaluation-cacf05
https://smart-cities-marketplace.ec.europa.eu/

https://smart-cities-marketplace.ec.europa.eu/projects-and-sites/projects/sharing-cities
https://sharingcities.eu/

Rumen Dobrinsky. 2019. European Innovation Partnerships:How Successful Have They Been in Promoting Innovation in the EU?

https://eic.ec.europa.eu/index_en
https://procure2innovate.eu/home/
https://innovation-procurement.org/
https://procuraplus.org

https://ai4cities.eu/
https://cordis.europa.eu/project/id/769513
https://cordis.europa.eu/project/id/101006853
https://grow-smarter.eu
https://ruggedised.eu/legacy/

https://eic.ec.europa.eu/index_en
https://iclei-europe.org/
https://procuraplus.org/

https://eic.ec.europa.eu/index_en
https://iclei-europe.org/
www.icleiusa.org/join

https://glcn-on-sp.org/spotlight?uid=9042Xeyi
https://molbubi.hu/en/about/
https://procuraplus.org/public-authorities/budapest/
https://ruggedised.eu/cities/brno/

https://cordis.europa.eu/project/id/769513
https://stars-h2020.eu/objectives/

Návrh metodiky pre tvorbu Inovačného partnersta inteligentnej mobility

Cieľom metodiky pre tvorbu inovačného partnerstva inteligentnej mobility (IPIM) je poskytnúť základný rámec pre pochopenie konceptu tvorby inovačného partnerstva. Metodika pozostáva zo 4 základných prvkov:

a) prístup k identifikácii hlavných aktérov (zainteresovaných strán / stakeholderov) v IM a ich štruktúrovanie podľa relevantnosti, vplyvu a záujmu v oblasti inovácií v IM, čo slúži ako logický základ pre ich rozlíšenie na vlastníka inovácie, kľúčového aktéra a vedomostnú bázu;

b) kritéria pre výber inovačného partnera;

c) návrh cieľov, ktoré by Návrh metodiky pre tvorbu Inovačného partnersta inteligentnej mobility mala osvojiť a návrh aktivít, ktoré priamo naplňujú navrhované ciele, vrátane určenia zodpovedných strán;

d) návrh možných partnerstiev, ktoré odzrkadľujú potreby stakeholderov a možnosti potencionálnych partnerov na Slovensku. 

Definovanie základných pojmov: Stakeholder a Inovačný partner

Zainteresovaná strana / Stakeholder – Zainteresovaná strana je jednotlivec, skupina alebo organizácia, ktorá môže využívať, ovplyvňovať, byť ovplyvnená alebo vnímať, že je ovplyvnená rozhodnutím, aktivitou alebo výsledkom projektu.

Inovačný partner – Inovačný partner je platforma, organizácia, jednotlivec alebo lokalita, v ktorej niekoľko spoločností alebo tvorcov spolupracuje na spoločných záujmoch s cieľom odhaliť nové prístupy k riešeniu existujúcich problémov na trhu. Partner projektu je individuálny spolupracovník alebo organizácia (akademická alebo neakademická), ktorá bude mať integrálnu úlohu v navrhovanom výskumnom projekte.

Identifikácia zainteresovaných strán v IM

Hlavní aktéri v inovačnom prostredí

1. Vládny / verejný sektor
   Hlavným aktérom v oblasti verejného obstarávania je Úrad pre verejné obstarávanie SR (ÚVO). Úrad bol zriadený v roku 2000 a zastupuje Slovenskú republiku v otázkach verejného obstarávania na medzinárodnej úrovni, vrátane činnosti odborných pracovných skupín pri Európskej komisii. Hlavnými aktérmi v oblasti inovácií sú Ministerstvo hospodárstva a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu. Ministerstvo hospodárstva určuje inovačnú politiku. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu je zodpovedné za politiku výskumu a je aj riadiacim orgánom pre operačný program výskum a inovácie financovaný z európskych štrukturálnych a investičných fondov. MIRRI okrem iného riadi oblasť inovačnej diplomacie a koordinuje regionálny rozvoj. Aj v samosprávach SR možno pozorovať stúpajúci záujem o inovácie, ktorý sa prejavuje realizáciou konkrétnych projektov, a to aj napriek absencii systémovej podpory. Z hľadiska lokálnych aktivít oblasť novej mobility pokrývajú koncepcie zamerané na Smart Cities. +samospravy
2. Súkromný sektor
   Najvyššiu početnosť znalostne intenzívnych firiem a celkovú dynamiku na Slovensku vykazujú odvetvia výroby pokročilých strojov a strojárskych zariadení, oblasť dodávateľov pôvodných výrobcov zariadení a ich subdodávateľov, oprava a údržba zariadenia, alternatívne pohony a kybernetická bezpečnosť, oblasť dátových platforiem, inteligentných dopravných systémov, manažment vozového parku a logistika. V oblasti autonómnej dopravy sa dá očakávať, že vzhľadom na súčasnú úroveň rozvoja trhu a prijatých opatrení v podobe prípravy politík bude na Slovensku naďalej výrazný nedostatok podnikateľov pôsobiacich v oblasti autonómnej mobility. Napriek tomu má podkategória spoločností poskytujúcich hardvér a softvér pre autonómnu mobilitu výrazné zastúpenie, rovnako ako zastúpenie subjektov zaoberajúcich sa senzormi, ako aj bezpilotnou vzdušnou a vesmírnou dopravou. Z nich sú oblasťou najväčšieho záujmu drony.
3. Akademický sektor
   V uplynulom desaťročí bolo finančnými mechanizmami podporených viacero centier výskumnej a vývojovej infraštruktúry súkromného a verejného sektora súvisiacich s problematikou inteligentnej mobility (centrá excelentnosti, výskumné a vývojové centrá, kompetenčné centrá, infraštruktúra aplikovaného výskumu a transferu technológií). Významné sú dopravné vedecké parky a centrá v Žiline, Košiciach a Bratislave. Univerzitný vedecký park Žilinskej univerzity v Žiline poskytuje viaceré laboratóriá špecializované na inteligentné dopravné systémy, krízové situácie v doprave, alternatívne pohony, hodnotenie stavu dopravnej infraštruktúry, hodnotenie materiálových vlastností pre dopravné prostriedky a dopravná cesta a riadenie inteligentných budov.

Stakeholder mapping podľa relevantnosti

Pozn: Schéma Stakeholder mappingu identifikuje obecné zainteresované strany. Finálna štruktúra zainteresovaných strán Inovačného partnersta inteligentnej mobility sa bude líšiť podľa detailnejšieho zadefinovania zámeru Inovačného partnersta inteligentnej mobility. 

Stakeholder mapping podľa záujmu a vplyvu na IM

Popis Stakeholder mappingu

Schéma popisuje postavenie jednotlivých typov zainteresovaných strán podľa záujmu inovovať a vplyvu na inovácie v IM.

• Stakeholderi označení ako vlastníci inovácie majú rozhodovaciu právomoc a mali by mať možnosť riadiť priebeh inovačného procesu, pretože pre nich je inovácia určená.
• Stakeholderi označení ako kľúčoví aktéri majú zo všetkých stakeholderov najväčšiu skúsenosť s inovačným procesom a ich rola je priamo a aktívne vstupovať do tvorby inovácie spoločne s dodávateľom inovácie.
• Stakeholderi označení ako vedomostná báza slúži ako kľúčový kontakt s konkrétnymi skúsenosťami na vysokej úrovni, no ich skúsenosť je v určitom smere obmedzená. Vedomostná báza poskytuje teoretické vstupy a odbornú spätnú väzbu.

Návrh organizačnej štruktúry

Popis organizačnej štruktúry

Najdôležitejším prvkom organizačnej štruktúry sú Stakeholderi, ktorí vstupujú do Stakeholder platformy, čo možno chápať ako znalostnú bázu a demokratické zoskupenie inovačného partnerstva. Stakeholder platforma volí Riadiaci výbor (High-level Group) a poskytuje konzultácie na základe spätnej väzby. Riadiaci výbor a pomocný orgán (Sherpa Group) spoločne definujú Implementačný plán, ktorý slúži ako strategický dokument pre projektovú činnosť.

Metodický prístup k výberu inovačných partnerov

Legislatívne vymedzenie partnera

Ustanovenie § 25 ods. 3 zákona č. 292/2014 Z.z. definuje ďalšieho účastníka zmluvného vzťahu, ktorý má rovnocenné práva a povinnosti ako prijímateľ, pričom týmto účastníkom je partner. Predmetná skutočnosť vyplýva priamo z uvedeného ustanovenia nasledovne: ,,Zmluva upravuje práva a povinnosti prijímateľa a poskytovateľa pri realizácii projektu. Ak je účastníkom zmluvného vzťahu partner, zmluva upravuje aj práva a povinnosti partnera. „Takýto partner je potom partnerom, ktorý je účastníkom zmluvného vzťahu podľa § 25 ods. 3 zákona č. 292/2014 Z.z.

Ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 292/2014 Z.z. definuje partnera ako osobu, ktorá sa spolupodieľa na príprave projektu so žiadateľom a na realizácii projektu s prijímateľom podľa zmluvy alebo podľa písomnej zmluvy uzavretej medzi prijímateľom a partnerom, alebo ktorá sa spolupodieľa na realizácii projektu s prijímateľom podľa zmluvy alebo podľa písomnej zmluvy uzavretej medzi prijímateľom a partnerom.

V zmysle uvedeného ustanovenia sa partnerom teda rozumie osoba, ktorá sa spolupodieľa na príprave projektu so žiadateľom a na realizácii projektu s prijímateľom podľa zmluvy v zmysle § 25 ods. 3 zákona č. 292/2014 Z.z. alebo sa spolupodieľa na realizácii projektu s prijímateľom podľa zmluvy o partnerstve.

Hlavní aktéri v inovačnom prostredí

Startupy napríklad môžu byť ideálnymi partnermi v kontexte otvorených inovácií, pretože môžu poskytnúť prístup k novým alebo radikálnym technológiám a inováciám. Takéto strategické spojenectvá môžu byť obojstranne výhodné, pretože VO môže ťažiť z agilnosti a odborných znalostí startupu a startup získava prístup k finančným zdrojom a širšej znalostnej základni partnerstva, ako aj legitimitu na trhu. Napriek týmto potenciálnym výhodám však môže asymetrická dynamika moci medzi týmito dvoma partnermi spôsobiť problémy, a preto je nevyhnutné vybrať si správneho partnera. Výskum výberového procesu a kritérií je stále obmedzený, hoci štúdie ukázali, že výber ideálneho partnera je životne dôležitý pre úspech partnerstva, dokonca aj v partnerstvách medzi etablovanými organizáciami.

Pri výbere inovačného partnera existujú tri dôležité zložky: technologické zosúladenie (napr. prekrývanie určitých oblastí znalostí popri komplementárnosti), strategické zosúladenie (napr. zhoda motivácie a cieľov partnerov) a zosúladenie vzťahov (napr. kultúrne prispôsobenie). Tieto zosúladenia je ťažké dosiahnuť, pretože partneri majú tendenciu mať asymetrické ciele (napr. využívanie nových technológií vs. finančné zdroje) a využívajú rôzne organizačné štruktúry a kultúry (napr. veľká byrokratická organizácia vs. malá, agilná).

S cieľom objasniť túto problematiku si táto časť kapitoly kladie za cieľ načrtnúť nasledujúce otázky: 

• Ako sa vyvíja proces získavania a výberu partnerov v inovačných partnerstvách?
• Aké sú konkrétne výberové kritériá na posúdenie vhodnosti potenciálneho partnera?

Popis procesu výberu inovačných partnerov

Pri získavaní potenciálnych partnerov možno využiť širokú škálu rôznych spôsobov a kanálov. Výber prístupu závisí od stratégie organizácie, keďže stratégia určuje témy, v rámci ktorých organizácie hľadajú potenciálnych partnerov. Organizácie sa môžu napríklad zúčastniť rôznych typov podujatí, aby našli potenciálnych partnerov. Vyhľadávanie môže byť špecifické a v súlade s určitými cieľmi, alebo môžu firmy použiť široké vyhľadávanie, ktorého výsledok nie je vopred definovaný.  posledná kategória je, keď spoločnosť aktívne oslovujú potenciálnych partnerov. Výber partnerov je zvyčajne organizovaný prostredníctvom aplikácie výberových kritérií, ktoré majú za cieľ preskúmať ak má partner požadované kapacity. Okrem kapacít by mal partner vykazovať aj znaky tzv. hodnotového partnerstva, ktoré je charakterizované ako:

1. nielen deklarované, ale reálne zdieľané spoločné ciele partnerov;
2.  vzájomná výhodnosť spolupráce;
3. dlhodobosť vzťahu;
4. plné akceptovanie obsahu a foriem spolupráce všetkými partnermi;
5. potrebnosť a vyváženosť (každý partner prispieva niečím, čo by inak chýbalo, bez čoho by sa výsledok nedosiahol);
6. synergický efekt čiže hodnota pridaná spoluprácou: celkové pozitívne dopady sú väčšie ako súčet efektov, ktoré svojou aktivitou dokážu vyvolať jednotliví účastníci.

Obecným cieľom inovačného partnerstva je okrem iného splniť zámer definovaný v Implementačnom pláne. Či je potenciálny partner schopný predpokladaný cieľ v partnerstve splniť, to je predovšetkým otázka kapacít či zdrojov, ktoré má alebo bude mať pre obdobie realizácie a udržateľnosti projektu. Nasledujúca tabuľka definuje základné kritéria pre inovačných partnerov podľa typu kapacít.

Návrh cieľov a aktivít podľa modelu EIP

Model EIP možno chápať ako nový prístup k implementácii politiky, ktorý bol úspešný pri riešení problémov a vývoji riešení založených na spolupráci. Návrh cieľov a relevantných aktivít modelu inovačného partnersta inteligentnej mobility je inšpirovaný EIP prístupom, najmä zameraním EIP na spoluprácu s cieľom vytvoriť záväzky zainteresovaných strán na princípe zdola nahor a poskytovať nástroje a podporu pre vznik pilotných projektov.

Návrh cieľov inovačného partnersta inteligentnej mobility

• Vytváranie nových kooperatívnych prepojení s aktérmi v oblasti inovácie v IM s využitím stimulačných mechanizmov a priameho zapojenia verejných organizácií na posilnenie ich kapacít.
• Aktívne využitie nástrojov EÚ na financovanie výskumu a inovácií, Horizontu Európa, a iných národných politických rámcov, programov, iniciatív a nástrojov.
• Zvýšenie systémového vplyvu zainteresovaných strán prostredníctvom spolupráce na tvorbe nových nariadení a štandardov. Relevantné je aj rozširovanie „mäkkej  regulácie“ vo forme usmernení a odporúčaní.
• Identifikácia a zdieľanie úspešných inovačných postupov s cieľom podporiť ich široké prijatie a replikáciu. Cieľom je dosiahnuť systémový efekt, pri ktorom veľké množstvo aktérov mení svoje správanie a interakcie.

Návrh aktivít inovačného partnersta inteligentnej mobility

1. Podpora zainteresovaných strán aktívnych v inováciách v IM
   • Spájanie relevantných aktérov / zainteresovaných strán na úrovni EÚ, národnej a regionálnej úrovni
   • Podpora inovačných aktérov / zainteresovaných strán na dosiahnutie vzájomne dohodnutých cieľov
   • Vyvinutie online platformy pre zdieľanie nástrojov a skúseností o inováciách v IM
   • Pritiahnutie inovátorov, najmä startupov a inovačných MSP
   • Vytvorenie iniciatív, ktoré spájajú skupiny miest s priemyslom a inovatívnymi MSP
2. Podpora inovačného prostredia v oblasti IM na Slovensku
   • Vytvorenie prostredia umožňujúceho zmenu správania; uľahčenie prechodu k novému správaniu
   • Identifikácia a mitigácia bariér a iných externalít v inovačnom prostredí IM
   • Uľahčenie vytvárania mechanizmov zdieľania rizík medzi aktérmi / zainteresovanými stranami
   • Zrýchlenie tvorby a prijatia štandardov IM
   • Vytvorenie spoločného rámca na rozvoj občianskej participácie v inovačnom prostredí
3. Podpora vzniku pilotných projektov a vstupu inovácií na trh
   • Koordinácia investícií do demonštrácií a pilotných projektov
   • Mobilizácia dopytu, najmä prostredníctvom lepšie koordinovaného verejného obstarávania, aby sa zabezpečilo rýchle uvedenie inovácií na trh
   • Významné zrýchlenie zavádzania riešení IM, ktoré integrujú technológie z energetiky, verejnej dopravy a informačných a komunikačných technológií apod.

Návrh možných partnerstiev pre rozvoj IM