Analýza konceptu IP v SK podmienkach

Inovatívne partnerstvo je postup verejného obstarávania, ktorý je relatívne nový a v Slovenskej republike zatiaľ nebol úspešne implementovaný. Bol zavedený do zákona, no nestal sa bežne používaným postupom verejného obstarávania ani v iných krajinách Európskej únie.

Tento typ procesu obstarávania umožňuje verejným subjektom spolupracovať so súkromnými spoločnosťami alebo organizáciami s cieľom vyvinúť a dodať inovatívne riešenia, ktoré budú spĺňať potreby spoločnosti. Ide o kooperatívny prístup, ktorý môže spájať rôzne zručnosti a odborné znalosti s cieľom poskytnúť riešenia, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám verejného sektora. Môže tiež pomôcť vytvoriť efektívnejší a nákladovo efektívnejší proces verejného obstarávania.

Inovatívne partnerstvo spája prvky rokovacieho konania so zverejnením a súťažného dialógu s cieľom dosiahnuť najlepší pomer kvality a ceny. Partnerstvo sa vyhlasuje pre neobmedzený počet ekonomických subjektov, avšak verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na účasť (najmenej troch).

Podstatu inovatívneho partnerstva približuje aj dôvodová správa k § 78 až 80 ZVO. V tejto dôvodovej správe inovatívne partnerstvo predstavuje nový špecifický postup verejného obstarávania. Jeho použitie je naviazané na existenciu potreby vyvinúť inovačný výrobok, službu alebo inovačné stavebné práce a potreby kúpy takéhoto výrobku, služby alebo stavebných prác. To znamená ,že daný predmet zákazky ešte neexistuje na trhu, avšak verejný obstarávateľ môže použitím inovatívneho partnerstva svoje potreby uspokojiť.

V SR neexistuje aplikačná prax pre nedostatok know how, absentujúcu metodiku, absenciu inovačnej stratégie, ale aj nedostatok informovanosti. Iné členské štáty najmä na severe a západe EÚ majú (nie veľmi početné) skúsenosti s inovatívnym partnerstvom, a to najmä v projektoch financovaných EÚ.

Porovnanie s legislatívou ČR

Zákonná úprava inovatívneho partnerstva v § 78 až 80 ZVO je transponovaná z čl. 31 Smernice 2014/24. Komparáciou SK a CZ úprav možno skonštatovať, že slovenský zákonodarca netransponoval uvedené ustanovenie so zásadnými odlišnosťami. Rovnaký záver možno vysloviť aj o českej právnej úprave tzv. „konania o inovačnom partnerstve“, ktoré je upravené v § 70 až 72 zákona č. 134/2016 Sb. o zadávaní verejných zákaziek (malou výhodou českej úpravy v porovnaní so slovenskou je, že § 72 českej úpravy je chronologicky zoradený podľa úkonov tak, ako nasledujú aj v samotnom IP).

Na Slovensku sa postup Inovatívneho partnerstva doposiaľ (február 2023) úspešne nevykonal, čo znemožňuje porovnať praktické skúsenosti so znením zákona a identifikovať prípadné nedostatky právnej úpravy. Táto absencia praktických skúseností zároveň znamená absenciu rozhodovacej praxe ÚVO, a teda aj slovenských súdov. To znamená, že v súčasnosti neexistujú žiadne vnútroštátne zdroje výkladu právnej úpravy IP a takisto neexistuje možnosť porovnať výklad práva týchto orgánov s inými orgánmi v rámci EÚ.

V tomto kontexte je však najdôležitejšie, že úprava IP obsiahnutá v Smernici 2014/24 už dnes disponuje pomerne rozpracovanou metodikou zo strany inštitúcií EÚ. Keďže slovenské orgány sú povinné vykladať slovenské právne predpisy v súlade so smernicami EÚ, práve tieto metodické materiály predstavujú cenný autentický výklad práva, od ktorého by sa slovenské orgány nemali odchýliť.

Počty súťažných postupov VO za roky 2017 – 2021

Aj z uvedenej tabuľky vyplýva, že rozvoj podpory inovácií prostredníctvom verejného obstarávania na Slovensku bude náročný proces. Keďže PCP nepatrí medzi formalizované postupy VO, neevidujú sa k nemu štatistiky, avšak s určitosťou možno povedať, že sa ich veľa na Slovensku nepodarilo ukončiť. Čo sa PPI týka, ako bolo uvedené vyššie, zahraničná prax odporúča na ich zadanie najmä Rokovacie konanie so zverejnením, súťaž návrhov alebo súťažný dialóg. Z vyššie uvedenej tabuľky vyplýva, že na Slovensku tieto náročnejšie postupy VO nemáme vôbec osvojené a prakticky sa nevyužívajú. Nuž a čo sa týka spojenia PCP a PPI do jedného postupu, teda do IP, tak to sa nepodatilo vyhlásiť nikdy. Možno tak skonštatovať, že na Slovensku chýba prax so všetkými základnými nástrojmi vhodnými VO pre podporu inovácii.

Nie je potreba upraviť legislatívu IP

Úprava IP je v slovenskej legislatíve obdobná ako v Smernici 2014/24 a vďaka metodickému výkladu na EÚ úrovni sa aj prípadne rozdiely budú vykladať eurokonformne. To znamená, že v danej chvíli nemožno právnu úpravu de lege lata označiť ako prekážku v podpore obstarávania inovácii. Legislatívna modifikácia procesov vo VO tak nie je v súčasnosti nevyhnutná.

Flexibilnosť pre obstarávateľov

legislatívna úprava IP je relatívne voľná a značne flexibilná, čo poskytuje verejným obstarávateľom veľký priestor na jeho prispôsobenie ich vlastným potrebám. Verejní obstarávatelia napr. môžu, ale nemusia znížiť počet záujemcov, ktorých vyzvú na účasť. Následne môžu, ale nemusia znižovať počet uchádzačov pri rokovaniach o základných aj následne predložených ponukách. Taktiež môžu, ale nemusia po zriadení IP znižovať počet partnerov, pričom prakticky kedykoľvek môžu rozhodnúť aj o ukončení IP. Všetky tieto rozhodnutia ponecháva legislatíva na verejných obstarávateľov, ktorí si tak sami môžu namodelovať postup, aký im vyhovuje (za splnenia základného predpokladu, a to, že pravidlá určia vopred).

Prekážky v používaní IP

V súčasnosti neexistujú žiadne vnútroštátne zdroje výkladu právnej úpravy IP a takisto neexistuje možnosť porovnať výklad práva týchto orgánov s inými orgánmi v rámci EÚ.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že úprava IP je v slovenskej legislatíve obdobná ako v Smernici 2014/24 a vďaka metodickému výkladu na EÚ úrovni sa aj prípadne rozdiely budú vykladať eurokonformne. To znamená, že v danej chvíli nemožno právnu úpravu de lege lata označiť ako prekážku v podpore obstarávania inovácii. Legislatívna modifikácia procesov vo VO tak nie je v súčasnosti nevyhnutná