Postup odporúčaných krokov pre prípravu projektu

Príklady národných stratégií relevantných pre IM

• Stratégia pre inteligentnú a udržateľnú mobilitu Slovenska
• Národná stratégia výskumu, vývoja a inovácií 2030
• Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR 2021-2027
• Akčný plán pre inteligentné mestá a regióny
• Príklad cieľov projektu zameraného na vývoj platformy na manažment dopravy a mobility z programu Horizon 2020
• Súhrn informácií o projektoch financovaných z rámcových programov v súlade s európskymi stratégiami je možné nájsť v databáze The Community Research and Development Information Service (CORDIS)

Príklady štúdií uskutočniteľnosti pre IM

• Štúdia uskutočniteľnosti vypracovaná KPMG pre testovaciu dráhu U SMART ZONE v meste Ústí nad Labem
• Štúdia uskutočniteľnosti vypracovaná pre projekt testovania autonómnej kyvadlovej dopravy v meste Lauenburg pri Hamburgu
• Štúdia uskutočniteľnosti projektu Inteligentné riadenie dopravy – Smart Trnava
• Príklad metodológie pre štúdie uskutočniteľnosti pri verejných investíciách využívanej v SR
• Príklad metodológie pre vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti, ktorá sa používa v ČR pri projektoch financovaných z EÚ

A1.01 -zadefinovanie cieľov projektu

Príklady na ciele rôznych projektov -sumár typických cieľov

• Vybrané príklady zo Slovenska aj zahraničia
• Rôzne druhy mechanizmov
• Rôzne typy projektov (vedecko-výskumné a inovačné, infraštruktúrne)
• Rôzne zameranie projektov (elektromobilita, riadiace systémy prepravy, technické vylepšenia vozidiel)
• Rôzne druhy módov dopravy (cyklistika, cestná motorová doprava, letecká doprava)

Zahraničné projekty:

• Zlepšenie kvality života v účastníckych európskych mestách tým, že sa z cyklistiky stane bezpečný a praktický spôsob dopravy efektívnym zavádzaním a rozvojom integrovaných cyklistických
  riešení.
• Významne prispieť k dosiahnutiu cieľov pre zníženie emisií CO2 z cestnej dopravy, ktoré EÚ stanovila do roku 2025, a to úpravami nákladných vozidiel.
• Otestovať a overiť systém pre plne autonómnu logistiku poslednej míle s cieľom zlepšiť efektívnosť distribúcie tovaru v mestách.
• Cieľom bolo zlepšiť parkovacie politiky vybraných európskych miest a zaviesť riadenie parkovania ako ústredný prvok svojich plánov udržateľného rozvoja.

Projekty slovenských subjektov:

• Zvýšenie atraktivity a prepravnej kapacity nemotorovej dopravy (predovšetkým cyklistickej dopravy) na celkovom počte prepravených osôb
• Rozšírenie ekologickej MHD budovaním vozového parku elektrobusov. Vývoj a zlepšovanie ekologicky priaznivých nízkouhlíkových dopravných systémov a zvyšovanie atraktivity a konkurencieschopnosti verejnej osobnej dopravy
• Príspevok k pokroku pri výskume hodnoty cestovného času (VTT) zavedením a overením koncepčného rámca pre odhad VTT prostredníctvom celoeurópskeho zberu údajov. Údaje boli zhromažďované prostredníctvom aplikácie Woorti pre smartfóny.
• Navrhnutie nového konceptu alternatívnych služieb a technológií určovania polohy, navigácie a časovania (APNT) pre malé lietadlá
• Umožniť jazdu na dlhé vzdialenosti pre elektrické vozidlá v celej strednej Európe, a tým významne prispieť k implementácii európskej stratégie pre alternatívne palivá
• Zvýšenie atraktivity a prepravnej kapacity nemotorovej dopravy (predovšetkým cyklistickej dopravy) na celkovom počte prepravených osôb
• Skúmanie postoja spotrebiteľov vo vzťahu k elektromobilite na trhu automobilov v Slovenskej republike

A1.02 -komplexné zhodnotenie projektov

Príklady štúdií uskutočniteľnosti

V SR sa používa metodika vypracovaná MF SR v Metodickom pokyne k spracovaniu štúdie uskutočniteľnosti, finančnej analýzy projektu, analýzy nákladov a prínosov projektu, finančnej analýzy žiadateľa o NFP a Celkových nákladov na vlastníctvo v programovom období 2014 – 2020.
Metodický pokyn je záväzný pre:

• všetky verejné investičné projekty v oblasti informačných a komunikačných technológii (IKT)
• pre všetky projekty, uchádzajúce sa o financovanie z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra, Prioritnej osi 7 – Informačná spoločnosť (s výnimkou dopytových projektov)
• verejné investičné projekty, ktorých investorom sú ústredné orgány štátnej správy alebo ich rozpočtové a podriadené organizácie, či obchodné spoločnosti vo vlastníctve štátu

Má odporúčací charakter pre ostatné verejné investičné projekty

Časti štúdie uskutočniteľnosti podľa tejto metodiky:

• Základné informácie, dôvod, rozsah, motivácia
• Popis aktuálneho a budúceho stavu, legislatíva, architektúra, prevádzka,
  implementácia a migrácia
• Stanovenie alternatív
• Prípravná trhová konzultácia
• Výber alternatív
• Analýza nákladov a prínosov, ekonomická a finančná analýza
• Stanovenie nákladov
• Prínosy
• Meranie a monitoring prínosov po implementácii projektu

Štúdie uskutočniteľnosti sú v zmysle platných postupov zverejnené na stránke Metais

Smart City Banská Štiavnica

Inštalácia jednotného systému – platformy pre integráciu subsystémov Smart riešení, ku ktorým bude pripojená časť Verejné osvetlenia a Parkovací systém a vybudovanie systému snímania parkovacích miest kamerovým systémom alebo senzorickým snímaním, zobrazovanie týchto údajov pre účastníkov dopravy s možnosťou navigácie návštevníkov na voľné parkovacie miesta a inštaláciu platobných terminálov pre automatizovaný výber parkovného.

Zavedenie SMART CITY riešení v meste Banská Bystrica

Monitoring dopravy a zavedenie komplexného systému informovania o stave dopravy v meste.

Príklady možností sieťovania

• Možnosť využiť databázu MIRRI z pasportizácie IM. Kooperačná burza: https://smartmobility.gov.sk/projekty/spoluprace-a-partnerstva/
• Každoročná konferencia pre IM pripravovaná občianskym združením driving.digital
• Možnosť stať sa členom novovzniknutého združenia Inteligentná mobilita Slovenska
• Oslovenie domácich a zahraničných univerzít
• Národná dopravná autorita má byť zriadená novým zákonom o verejnej osobnej doprave

Vytvorené partnerstvo môže mať rôznu podobu

• Napr. väčšina výziev z rámcového programu EÚ Horizon Europe vyžaduje vytvorenie partnerstva min. troch subjektov z min. troch štátov
• Pozri výstup KPMG a MIRRI Koncepcia a metodika koordinácie inovačného partnerstva pre inteligentnú mobilitu, 2023
• Zmluvu o partnerstve môžu riešiť projekty financované z EÚ vzorovo ako zmluvu podľa § 269 Obchodného zákonníka. Napr. zmluva MDV SR
• Výhodami partnerstiev sú rýchly prenos know-how, nižšie náklady, väčšia možnosť získania financií, nevýhodnou komplikovanejšie fungovanie

A2 –príklady partnerstiev

Príklady projektov zo zahraničia
Zahraničné projekty boli až na jeden prípad realizované partnerstvami s počtom členov od 6 po niekoľko desiatok členov pochádzajúcich zo štyroch a
viacerých krajín, čo nie je prekvapením, keďže väčšina z nich bola financovaná z rámcových programov, ktoré vytvorenie takéhoto konzorcia pre
projekt priamo vyžadujú.

Projekty slovenských subjektov
Pri projektoch slovenských subjektov bolo v prípade získania financovania z programu Horizon 2020 vytvorené projektové konzorcium, v prípadoch
financovania z domácich riadených programov realizovali projekty subjekty samostatne. Slovenské programy väčšinou vytvorenie partnerstva
nevyžadujú, resp. pri nastavení podmienok podpory vo výzvach ani nevytvárajú motivačné podmienky na vytváranie partnerstiev.

Ďalšie príklady podujatí a veľtrhov, vhodných pre sieťovanie a vytváranie partnerstiev

• InnoTrans Najväčší odborný medzinárodný veľtrh pre železničnú a koľajovú techniku, stavbu tunelov a mostov v Berlíne (bienále)
• ILA Berlin – Najväčší odborný medzinárodný veľtrh pre letectvo, vesmír a obranu v Berlíne (bienále)
• MES Expo – Mobility Electronics Suppliers – Odborný medzinárodný veľtrh dodávateľov elektroniky v mobilite v Berlíne (bienále)
• Bus2Bus – Odborná výstava a kongres pre autobusy, technológie, infraštruktúru a služby v Berlíne (bienále)
• Road Transport Research – Konferencia o výskumných projektoch v oblasti cestnej dopravy v Bruseli
• ITS European Congress – Najväčšie európske podujatie v oblasti Smart mobility a digitalizácie v doprave pod záštitou organizácie ERTICO v Lisabone (ročne)
• Smartcity Expo World Congress – Jedno z najväčších svetových podujatí v oblasti Smart mobility v Barcelone (ročne)
• TRA Transport Research Arena – Konferencia o doprave a mobilite v Európe, ktorá sa koná striedavo v rôznych európskych mestách (bienále)
• ITS World Congress – Svetový kongres o inteligentných dopravných systémoch, každý rok sa podujatie koná v inom regióne (ročne)

Na Slovensku

• Konferencie združenia Driving.Digital (ročne)

Analýza nákladov a výnosov je základným nástrojom na odhadovanie hospodárskych prínosov projektov. Spravidla by sa mali hodnotiť všetky dosahy: finančný, hospodársky, sociálny, environmentálny, atď. Cieľom ANV je určiť a peňažne vyčísliť všetky možné dosahy (t. j. pripísať peňažnú hodnotu všetkým možným dosahom) s cieľom stanoviť náklady a výnosy projektu; potom sa výsledky zhromaždia (čisté zisky) a vypracujú sa závery o tom, či je projekt vhodný a či sa ho oplatí realizovať. Náklady a výnosy by sa mali postupne hodnotiť posúdením rozdielu medzi scenárom projektu a alternatívnym scenárom bez projektu. Pre tieto účely sa najčastejšievyužíva CBA a Business case.

A4 -analýza spôsobu a zdrojov financovania

Komplexná analýza mechanizmov financovania je dostupná v dokumente „Nové pravidlá, metodika a procesy pre kombináciu finančnýchnástrojov na podporu zavádzania komplexnej inovácie“.

Dokument detailne špecifikuje podrobnosti pre každý z finančných mechanizmov vhodných pre IM:

• Rozloženie mechanizmu na jeho použiteľné časti pre financovanie IM – identifikovanie konkrétnych možností financovania (výzvy, opatrenia, destinácie a ďalšie podľadruhu finančného mechanizmu)
• Podrobné popisné informácie pre vybrané časti mechanizmov – bližšia špecifikácia identifikovaných možností financovania podľadruhu finančného mechanizmu
• Prepojenie na identifikované domény IM – analyzovanie a grafické znázornenie prepojenia domény / subdomény IM s vybranou časťou finančného mechanizmu

Finančné mechanizmy
Vybraných bolo 10 najtypickejších a najvhodnejších zdrojov financovania inovácií v IM: štátny/verejný rozpočet, súkromné/zmiešané financovanie, Plán obnovy a odolnosti, Program Slovensko – európske fondy, Fond na spravodlivú transformáciu, Horizon Europe, CEF, Digital Europe, Interreg Europe a finančné inštrumenty. Zároveň boli identifikovaným častiam mechanizmov priradené domény, ktoré by bolo možné z uvedených častí mechanizmovfinancovať.

Domény IM
Definičná matica IM bola rozdelená do piatich hlavných domén, ktoré pokrývajú prepojenie jednotlivých častí mobility s inteligentnými prvkami. Hlavné domény boli podľa potreby rozdelené na ďalšie subdomény.
Rozdelenie na 5 hlavných a 32 subdomén.
A. Vozidlá a technológie; B. Pohony, alternatívne zdroje energie a palivá; C. Infraštruktúra a riadenie (digitálnesystémy riadenia); D. Služby; E. Spoločenská akceptácia a pripravenosť

Prepojenie domén IM a finančných mechanizmov

• Každá doména / subdoména je vsvojom riadku prepojená na finančné mechanizmy
• Prepojenie je vyjadrené pomocou farieb semaforu, ktoré vyjadrujú stupeň prepojenia: od zeleného – najsilnejšieho – po červené (resp. otáznik pri FM) – najslabšie prepojenie.

A4 –Integrované územné investície*-P SK

V rámci Programu Slovensko, v programovom období 2021- 2027, sa ako kľúčový finančný mechanizmus fondov EÚ, bude využívať forma „Integrovaných územných investícií“. Nové obdobie zvyšuje rozhodovacie právomoci samospráv pri rozhodovaní o pridelených alokáciách fondov EÚ pri posilnení partnerskej spolupráce, a tým kladie zvýšené nároky na kvalitu ich riadiacich kapacít, ktoré budú podporené prostredníctvom alokácie vyčlenenej na zriadenie a výkon technických sekretariátov Rád partnerstiev a administratívnych kapacít UMR.

Integrované územné stratégie (IÚS) sú komplexné rozvojové stratégie územia integrujúce všetky aspekty rozvoja a rozvojové aktivity v území. IÚS vychádzajú z analytickej, strategickej a programovej časti PHRSR samosprávnych krajov alebo dotknutých obcí v území UMR, vypracovaných v spolupráci so sociálno-ekonomickými partnermi a prerokovaných podľa Zákona o regionálnom rozvoji. IÚS sú základným strategickým nástrojom pre zabezpečenie integrovaného územného rozvoja podporovaného nástrojmi územnej implementácie fondov EÚ ako sú integrované územné investície. IÚS je definovaná v článku 29 Všeobecného nariadenia EÚ. Integrované územné stratégie samosprávnych krajov zohľadňujú stratégie udržateľného mestského rozvoja.

Integrované územné investície (IÚI) sú jedným z kľúčových nástrojov implementácie IÚS prostredníctvom zdrojov fondov EÚ v programovom období 2021 – 2027. IÚI vzniká prepojením minimálne jednej kľúčovej aktivity s jednou doplnkovou aktivitou, ktoré sú identifikované v zozname aktivít IÚS. Podľa článku 30 Všeobecného nariadenia EÚ sú IÚI realizované prostredníctvom podpory z jedného alebo viacerých fondov, jedného alebo viacerých programov alebo z viac ako jednej priority toho istého programu. Aktivity sa prepájajú v projektovom zámere integrovanej územnej investície.

Integrované územné investície budú definované v rámci zásobníkov projektových zámerov integrovaných územných stratégií pripravených regionálnymi a miestnymi samosprávami a partnermi.

Integrácia investícií je dosahovaná na úrovniach:
A) Tematická – kombinácia aktivít v rámci viac ako jedného špecifického cieľa politiky súdržnosti EÚ;
B) Územná – kombinácia aktivít bez ohľadu na administratívne hranice obcí;
C) Organizačná – kombinácia činností rôznych zainteresovaných strán a partnerov v území;
D) Finančná – IÚI môže integrovať aktivity podporené prostredníctvom CLLD alebo iných mechanizmov.

Rady partnerstva

Mechanizmus implementácie Integrovaných územných investícií (IÚI) je založený na princípe partnerstva, pričom viacúrovňové riadenie sa uplatňuje najmä pri príprave, schvaľovaní, implementácii, monitorovaní a hodnotení IÚI, ktoré sa vykonáva v partnerstve najmä so zástupcami samospráv a miestnych partnerov. Vzhľadom na osobitnú alokáciu prostriedkov fondov EÚ na podporu udržateľného rozvoja funkčných mestských oblastí, boli pre každú oblasť UMR zriadené Kooperačné rady UMR.
1) Rady partnerstva sú kľúčovým inštitucionálnym mechanizmom na stanovenie územnýchcieľov na regionálnej úrovni (NUTS 3) prostredníctvom IÚS a ich implementáciu v rámci Programu Slovensko.
2) Kooperačné rady UMR sú kľúčovým inštitucionálnym mechanizmom pre rozvoj územia UMR prostredníctvom IÚS UMR a ich implementáciu v rámci Programu Slovensko.

Príklady: RP BSK, RP ŽSK, RP BBSK

Udržateľný mestský rozvoj

UMR je nástrojom na podporu riešenia spoločných výziev a problémov jadrového mesta a obcí jeho zázemia. Pružnosť a efektívnosť využitia rozvojového potenciálu územia a riešenia problémov a výziev sú podmienené komunálnou spoluprácou a implementáciou spoločnej stratégie (napr. v oblasti dopravnej obsluhy, zásobovania vodou, odpadového hospodárstva, služieb obyvateľstva, školstva, protipovodňovej ochrany, rekreácie a pod.). Jadrové mestá území UMR sú identifikované na základe Koncepcie územného rozvoja Slovenska, definujúcej ťažiská osídlenia I. a II. kategórie. Územia UMR, ako mestské funkčné regióny, sú definované vo väzbe na identifikované centrá mestských regiónov, pričom tieto územia museli byť spojité s minimálnym počtom 40 000 obyvateľov.

Príklady: UMR BA, UMR KE, UMR MT, UMR HN

Systém schvaľovania projektových zámerov(TvorbaIÚI)

Mechanizmus IÚI výrazne dopĺňa systém dopytovo orientovaných výziev, ktoré sa uplatňovali v rámci IROP v programovom období 2014 – 2020. Príprava územných stratégií a definovanie činností a projektových zámerov IÚI prostredníctvom demokratického územného dialógu v rámci Rady partnerstva predstavuje základný prvok pre odklon od implementačného mechanizmu orientovaného na dopyt. Vďaka zníženiu záťaže vyplývajúcej z administratívnych činností SORO na regionálnej úrovni sa očakáva výrazná úspora času v procese implementácie.

Pri tvorbe návrhu projektových zámerov IÚI je potrebné dodržiavať uplatnenie pravidiel tematickej koncentrácie pre EFRR pre Cieľ politiky súdržnosti 1 – Inovatívnejšia Európa a Cieľ politiky súdržnosti 2- Zelená Európa, na regionálnej úrovni, t. j.:
a) min. 25% zdrojovna Cieľ politiky 1 a 30% na Cieľ politiky 2 vrámci MRR,
b) min. 85% na Cieľ politiky 1 a Cieľ politiky 2 vrámci VRR.

Celý processchvaľovania tvorí 11 krokov:

1. Tvorba zásobníka aktivít
2. Tvorba návrhu projektového zámeru IÚI
3. Prediskutovanie integrovaného charakteru projektového zámeru IÚI
4. Vypracovanie formuláru projektového zámeru IÚI
5. Posúdenie súladu projektového zámeru IÚI s cieľmi IÚS a sektorových stratégií
6. Predbežné posúdenie projektového zámeru IÚI
7. Výber/schvaľovanie projektových zámerovIÚI
8. Príprava a vyhlásenie výzvy pre implementáciu IÚI
9. Vypracovanie žiadosti o poskytnutiepríspevku (ďalej len“ žiadosť o NFP“) pre IÚI
10. Konanie o žiadosti o NFP – overenie súladu s projektovým zámerom
11. Schválenie podpory projektu IÚI

A4 –Zásada „výrazne nenarušiť“–P SK, POO (Do No SignificatHarm-DNSH)

V zmysle nariadenia (EÚ) 2021/241 sa v rámci mechanizmu podporujú len tie opatrenia, ktoré dodržiavajú zásadu „výrazne nenarušiť“. Žiadne opatrenie na vykonávanie reforiem a implementáciu investícií, ktoré Plán obnovy a odolnosti obsahuje, nemôže výrazne narušiť environmentálne ciele v zmysle článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852 o výraznom narušení plnenia environmentálnych cieľov.
Jedným z pilierov európskej zelenej dohody a prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo sú aj zelené investície. Práve tzv. taxonómia EÚ alebo zelená taxonómia určuje, aké kritériá má daná zelená investícia (respektíve činnosť) spĺňať, aby mohla byť považovaná za environmentálne udržateľnú (teda zelenú). Pomocou jasných kritérií, ktoré sú založené prevažne na vedeckej báze, má zelená taxonómia za cieľ zlepšiť dôveryhodnosť tvrdení o tom, že určitá činnosť je zelená a bojovať tak proti greenwashingu (klamlivý marketing používaný na presviedčanie verejnosti, že produkty, ciele a zásady organizácie sú šetrné k životnému prostrediu). Zavedením povinnosti zverejňovať údaje zas taxonómia EÚ prispieva k vyššej transparentnosti a porovnateľnosti zverejnení.
Za zelenú činnosť sa podľa taxonómie EÚ považuje taká, ktorá významne prispieva k jednému zo šiestich cieľov týkajúcich sa životného prostredia.
Zelené činnosti zároveň musia spĺňať tzv. pravidlo výrazne nenarušiť („do no significant harm“ alebo „DNSH“) a teda významne neprispievať k zhoršeniu zvyšných environmentálnych cieľov. V závislosti od jednotlivej činnosti sa toto posúdenie robí až na úrovni piatich zvyšných environmentálnych cieľov (teda ani jeden z nich nemôže byť činnosťou výrazne narušený).
Ako tretie kritérium musí daná činnosť spĺňať takzvané minimálne sociálne záruky, a teda pri danej posudzovanej činnosti sa musia dodržiavať základné ľudské práva, štandardy pre pracovné podmienky určené v medzinárodných dohovoroch alebo v medzinárodne uznávaných princípoch a usmerneniach pre zodpovedné podnikanie

Príklady výziev, na ktoré sa vzťahuje zásada „výrazne nenarušiť“

• Výzva na podporu projektov zameraných na dekarbonizáciu priemyslu
• Výzva na obnovu verejných historických a pamiatkovo chránených budov

Šesť environmentálnych cieľov

Hospodárske činnosti sa kvalifikujú ako environmentálne udržateľné, ak spĺňajú tri podmienky:

• Aplikácia prístupu „výrazne nenarušiť“ („Do no significant harm“) na úrovni špecifických cieľov návrhu Programu Slovensko 2021 – 2027
• Nariadenie o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií 
• Technické usmernenie týkajúce sa uplatňovania zásady „výrazne nenarušiť“ podľa nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti(2021/C 58/01)
• Udržateľné financovanie v EÚ: implementácia záväzku „Do No Significant Harm“

Personálna matica

Je súbor informácií o odborných, riadiacich a administratívnych
kapacitách projektu, ktorý obsahuje najmä údaje:

• meno a priezvisko osoby
• pracovnú pozíciu osoby na projekte
• aktivitu, na ktorej sa bude podieľať
• činnosti, ktoré bude vrámci projektu realizovať
• obdobie vykonávania prác na projekte
• číslo rozpočtovej položky
• typ pracovnoprávneho vzťahu (pracovná zmluva, dohody mimo pracovného pomeru a pod.)
• kontakt

Prílohou personálnej matice, ako aj jej zmien, je profesijný životopis všetkých osôb uvedených v personálnej matici a súhlas so spracovaním GDPR. V prípade odborných zamestnancov, ak je to potrebné, tiež doklady o požadovanom vzdelaní, certifikáty, preukázanie praktických skúseností a iné.

Organizačná / Riadiaca štruktúra projektu

Je štruktúra personálnych kapacít projektu a vzťahov medzi nimi. Funkciou organizačnej štruktúry v riadení projektu je vymedziť základné prvky organizačného celku a definovať vzťahy medzi nimi. Cieľom je vytvárať podmienky pre účinné riadenie projektu.
Organizačná štruktúra projektu závisí od jeho veľkosti a rozsahu, deľby právomocí a zodpovedností.

Organizačnú štruktúru personálnych kapacít projektu možno rozdeliť do troch hlavných skupín:

1. projektový tím / riadenie projektu
2. odborné kapacity
3. ďalší administratívny personál

Časté pracovné pozície vrámci organizačnej štruktúry projektu:

Riadenie projektu	Odborné kapacity	Ďalší administratívny personál
Projektový manažér	Expert	Asistent projektového manažéra
Finančný manažér	Konzultant	Asistent finančného manažéra
Manažér pre monitorovanie	Odborný pracovník	Personalista
Manažér pre publicitu	Technický pracovník	Účtovník
Manažér pre VO	Lektor / Školiteľ

V závislosti od veľkosti a rozsahu projektu sa pracovné pozície zvyknú deliť ešte aj podľa stupňa odbornosti na senior a junior (napr.: senior projektový manažér, junior expert, atď.).

Výzva

Výzva na predkladanie žiadostí o grant predstavuje základný metodický rámec, ktorým vyhlasovateľ výzvy definuje základné požiadavky na pridelenie grantu na podporu aktivít jednotlivých projektov.
Výzva žiadateľovi o grant poskytuje informácie napr.: v ktorom období je možné predložiť žiadosť, kto je oprávnený žiadateľ, aké sú oprávnené miesta realizácie projektu, aké sú oprávnené výdavky projektu, aké sú oprávnené aktivity vrámci projektova pod. Každý vyhlasovateľ výzvy zverejňuje výzvu a jej podpornú dokumentáciu na svojom webovom sídle.

Žiadosť o grant

Formulár, ktorý žiadateľ o granty spracúva na základe vyhlásenej platnej výzvy a následne predkladá vyhlasovateľovi výzvy na administratívnu kontrolu. Hlavným cieľom je vyhlasovateľovi výzvy v štruktúrovanej podobe priblížiť, opísať projekt a aktivity, na ktoré chce žiadateľ získať finančné prostriedky. Žiadosť sa spravidla skladá z formulárovej časti a podpornej dokumentácie, ktorou sa deklaruje splnenie podmienok poskytnutia pomoci definovaných v rámci výzvy.

Štruktúra formuláru žiadosti

Obsahové náležitosti formuláru žiadosti sa odlišujú v závislosti od druhu finančného mechanizmu, pričom môže obsahovať nasledovné:

• Popis cieľovej skupiny
• Harmonogram realizácie aktivít
• Aktivity projektu a merateľné ukazovatele
• Rozpočet projektu
• Verejné obstarávanie
• Identifikácia rizík a spôsob ich eliminácie
• Čestné vyhlásenie žiadateľa
• Identifikačné údaje výzvy
• Identifikačné údaje žiadateľa
• Identifikačné údaje partnera projektu
• Identifikačné údaje kontaktnej osoby
• Identifikačné údaje projektu
• Miesto realizácie projektu
• Popis projektu

Prílohy žiadosti

Neoddeliteľnou súčasťou žiadosti o grant sú aj povinné prílohy, ktorých druh a rozsah je špecifikovaný vzávislosti od finančného mechanizmu a konkrétnej výzvy.
Najčastejšie typy príloh:

• Rozpočet projektu
• Opis projektu
• Doklady o splnení technických, odborných a iných kritérií (v závislosti od typu výzvy)
• Záznam o vykonaní prieskumu trhu
• Personálna matica
• Údaje pre výpis z registra trestov, katastra nehnuteľností