Analýza súčasného stavu opatrení pre CAV

Skôr ako sa nasadia technológie autonómneho riadenia, je potrebné vytvoriť právny rámec, ktorý reflektuje potreby používateľov, najmä bezpečnosť a ochranu osobných údajov

Podmienky pre schvaľovanie CAV

Overenie bezpečnosti a validácia technického stavu sa používajú na určenie, či vozidlá CAV spĺňajú bezpečnostné normy pre nasadenie do premávky. Je to dôležitý faktor pri budovaní dôvery ľudí v CAV. V súčasnosti chýba harmonizovaná metodika schvaľovania CAV, ktorá by bola dostatočne flexibilná na prispôsobenie sa novým technológiám. Zabezpečenie spoľahlivého správania CAV si vyžaduje napríklad zabezpečenie validácie jednotlivých technológií CAV pomocou virtuálnej validácie, testovacích dráh a simulátorov. Schvaľovanie musí brať do úvahy ľudskú interakciu a akceptáciu vodiča/užívateľa, ako aj interakciu vozidla s účastníkmi cestnej premávky a infraštruktúrou.

CAV technológia je stále viac založená na vysokovýkonných senzoroch, fúzii dát, algoritmoch založených na umelej inteligencii a strojovom učení, čo vyvoláva otázku zodpovednosti na vyšších úrovniach autonómnosti. Legislatívny postup pre schvaľovanie CAV musí zohľadňovať bezpečnosť a najnovší vývoj v oblasti overovania bezpečnosti technológií CAV. Regulácia sa tiež musí zaoberať aj veľkým množstvom údajov, ktoré sa zhromažďujú, uchovávajú a analyzujú. 

Očakávaný efekt: Vytvorenie právneho rámca na testovanie CAD, ktorý zohľadňuje kvalitu a bezpečnosť dát potrebných na testovanie.

Prevádzka CAV

Aby bolo možné bezpečne navrhnúť a nasadiť CAV, je dôležité porozumieť doméne operačného návrhu (ODD), čo je prostredie, v ktorom sa očakáva, že vozidlo bude fungovať. Keď je ODD definovaná, ďalším krokom je zachytenie celého súboru funkčných a systémových požiadaviek na technológiu autonómneho riadenia. Správne navrhnuté scenáre ODD umožňujú autonómnemu vozidlu bezpečne a presne fungovať v rámci parametrov, ktoré sú preň nastavené. ODD tiež zabezpečuje, že všetky vozidlá fungujú v rámci rovnakých parametrov, čo je nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti na cestách. Mestá a VÚC budú napríklad (vďaka scenárom ODD) môcť vymedziť oblasti a úseky ciest, kde smú jazdiť len CAV/EV, a tým regulovať prístup pre súkromné autá  alebo autá podľa typu pohonu. 

Očakávaný efekt: Vytvorenie pravidiel a predpisov pre CAD, ktoré budú definovať zodpovednosť a úlohy technológie vozidiel s ohľadom na bezpečnosť.

Inovatívne riešenia je potrebné testovať v inovatívnych prostrediach, ktoré dovoľujú dostatočný dohľad nad bezpečnosťou.

Regulačný sandbox

Regulačný sandbox umožňuje spoločnostiam testovať inovatívne produkty, služby alebo obchodné modely v prostredí, kde sa regulačné povinnosti čiastočne neuplatňujú. Cieľom testovania v sandboxe je získať jasné regulačné znalosti a posúdiť existujúce pravidlá vo vzťahu k novému produktu alebo službe. Ďalším účelom využívania sandboxov je tiež umožnenie zákonodarcom získať poznatky pre tvorbu budúcich regulácií pri zachovaní bezpečnostných a ochranných štandardov.

Regulačný sandbox by na Slovensku mohol fungovať s cieľom reagovať na nové technologické zmeny, ktoré prináša zavádzanie digitálnych technológií, ako sú veľké dáta, internet vecí a umelá inteligencia. Slovensko môže tento prístup využiť na zvládnutie nových výziev v oblasti dohľadu nad bezpečnosťou produktov založených na digitálnych technológiách.

Očakávaný efekt: Zefektívnenie testovania nových biznisových modelov v kontrolovanom právnom prostredí pod dohľadom verejných orgánov.

Riešenie otázok zodpovednosti a poistenie

Poisťovníctvo sa vo svete pripravuje na vzostup autonómnych vozidiel, ktoré podľa odhadov¹ do roku 2025 vygenerujú až 81 miliárd EUR nových príjmov z poistenia. Poisťovateľom však v súčasnosti chýbajú údaje potrebné na výpočet cien. Poisťovatelia očakávajú, že telematika a pokročilé asistenčné systémy vodiča budú zhromažďovať údaje o polohe vozidla, diagnostike motora a správaní vodiča. Ďalšia problematika, ktorú je potrebné vyriešiť, je otázka zodpovednosti výrobcov a používateľov CAV. 

Súčasný právny rámec predstavuje hlavnú prekážku pre výrobcov pri dosahovaní skutočného zavedenia CAV. Práve v tomto bode je právny prenos rizika a zodpovednosti medzi vodičom a vozidlom zložitý a musí sa riešiť skôr, ako sa CAV dostanú na cesty. Budúci právny rámec bude okrem iného vyžadovať, aby CAV mali digitálne rozhranie poskytujúce informácie o prevádzke vozidla a aby bola zadefinovaná zodpovednosť vodiča a výrobcov CAV. 

Očakávaný efekt: Vytvorenie právneho rámca zodpovednosti vodičov a výrobcov CAV, vrátane procesov pre zber a zdieľanie dát o CAD s poisťovňami.

Štandardizácia je potrebná na prekonanie výziev spojených s CAV, ako aj na urýchlenie zavádzania technológií a koncepcií v tomto odvetví. 

Štandardizačná činnosť v oblasti CAV

Štandardizácia a certifikácia sú dôležitým nástrojom priemyslu aj verejných orgánov na podporu rozvoja a zavádzania technológií. Štandardy pomáhajú znižovať náklady na vývoj a vytvárajú spoločný rámec, ktorému môžu dôverovať všetky zainteresované strany. 

CAV predstavujú jedinečnú výzvu pre proces štandardizácie, pretože štandardizačné organizácie sú rôznorodé a štandardy môžu byť formálne aj neformálne. Výsledkom je, že štandardizačnému systému v rámci CAV chýba agilnosť a zameranie na základné technológie autonómneho riadenia, čo sťažuje prepojenie noriem v rámci rôznych zainteresovaných strán, aj keď sa zaoberajú podobnými témami.

Štandardy by mali podporovať interoperabilitu medzi riešeniami rôznych dodávateľov, poskytovať bezpečné prostredie pre prevádzku a odstraňovať prekážky pre vstup na trhy inovatívnych, konkurencieschopných produktov a služieb.  Naopak príliš prísna štandardizácia môže znížiť originalitu tovaru a spôsobiť zastavenie vývoja. Preto by sa v kontexte CAV mali vytvárať štandardy tak, aby sa umožnila spravodlivá súťaž medzi výrobcami. 

Existuje množstvo medzinárodných štandardov, ktoré sa vzťahujú na vývoj systémov CAV. Napríklad ISO 26262 je nepopierateľný štandard pre funkčnú bezpečnosť automobilov a stanovuje jasné ciele v oblasti spoľahlivosti a bezpečnosti. ISO 21448 bol zavedený na riešenie bezpečnostných rizík na funkčnej úrovni, zatiaľ čo UL 4600 bol pridaný na pokrytie autonómnych systémov úrovne 4 a 5. Spoločne tieto normy koncepčne pokrývajú všetky aspekty vývoja automatizácie riadenia okrem bezpečnosti, ktorú pokrývajú štandardy ISO 2700x.

Existujúce normy, ako napríklad norma ISO 26262 o funkčnej bezpečnosti, už boli široko používané v automobilovom priemysle a jeho dodávateľskom reťazci. Na úplné riešenie návrhu, testovania a prevádzky prepojených a vysoko automatizovaných vozidiel však budú potrebné úpravy alebo nové verzie takýchto noriem. V súlade s Výstupom 1: Odporúčania pre zrýchlenie inovácií v rámci digitálnej ekonomiky a v dátovom hospodárstve, sú štyri hlavné oblasti štandardizácie CAV:

• Štandardizácia komunikácia medzi vozidlom (V2V) a vozidlom s infraštruktúrou (V2I)
• Štandardizácia rozhraní senzorov na uľahčenie integrácie a riadenia premávky
• Štandardizácia pre bezpečnosť dátovej infraštruktúry, kyber ochrana
• Štandardizácia pre overovanie CAV technológií.

Očakávaný efekt: Štandardizačné činnosti môžu zabezpečiť, aby všetky CAV na cestách fungovali podľa rovnakých noriem, čím sa zabezpečí bezpečná a efektívna prevádzka a zvýši sa dôvera verejnosti v technológiu. Činnosti v oblasti štandardizácie môžu tiež pomôcť poskytnúť návod a jasnosť výrobcom, čo im umožní rýchlejšie vyvinúť a nasadiť úspešné CAV systémy.

Finančná podpora by sa mala zamerať najmä na vytvorenie prostredia, ktoré je atraktívne pre inovátorov a podporuje malé a stredné podniky.

Financovanie vývoja a výskumu

Štát môže priamo financovať súkromný výskum, vývoj a inovácie (VVaI) rôznymi spôsobmi ako sú granty, pôžičky, záruky na pôžičky alebo verejným obstarávaním. Priame financovanie sa často používa na splnenie verejných potrieb v závislosti od krajiny. Hoci medzi krajinami existujú značné rozdiely, celkovo pomer VVaI financovaného vládou k HDP v posledných desaťročiach klesá.

Zložitosť štátneho financovania VVaI činností je vysoká, no v zásade umožňuje štátu vyberať aktivity výskumu a vývoja s najvyššou spoločenskou návratnosťou a podporovať ich. V praxi to môže byť komplikované z dôvodu informačnej asymetrie a nespoľahlivosti výskumných subjektov. Veľká časť empirického výskumu nemusí prinášať výsledky. Je otázne, či priama podpora podnecuje dodatočný súkromný výskum a vývoj, keďže firmy môžu nahradiť verejné prostriedky svojimi vlastnými alebo môžu dotácie viesť k vyšším mzdám a nie k vyššej produkcii inovácií. Napokon, pre mnohé projekty výskumu a vývoja je dôležité mať pri nákladoch istotu, pretože často majú viacročný horizont a investičné rozhodnutie je po začatí projektu ťažké zvrátiť. Odporúča sa preto v rámci priameho financovania VVaI aktivít zamerať sa na MSP a začínajúcich inovátorov, ktorí by inak nemali šancu vstúpiť do inovačného prostredia a na trh. Nasledujúce grafy prezentujú vývoj financovania výskumu a vývoja z verejných a súkromných zdrojov.

Očakávaný efekt: Zvýšenie VVaI aktivít v oblastiach dôležitých pre verejnosť, prilákanie inovátorov a podpora MSP vo VVaI. 

Vývoj financovania výskumu a vývoja z verejných zdrojov – Porovnanie SK a priemer EU27 (Zdroj: Eurostat)

Granty

Štát zohráva kľúčovú úlohu pri podpore inovačných aktivít, ktoré sú vo všeobecnosti rizikové. Ak je investičný projekt príliš riskantný, väčšina súkromných investorov nie je ochotná investovať, pretože očakávaná návratnosť nemusí kompenzovať obrovské investičné náklady. Pre verejnosť však môže byť rizikový investičný projekt prínosom aj keď zlyhá, pretože neúspech poskytuje cenné skúsenosti iným subjektom. Štát zvyčajne používa dve metódy na riešenie problému: granty založené na hospodárskej súťaži a dotácie. Štátne granty možno všeobecne použiť na stimuláciu CAD niekoľkými spôsobmi:

• Môžu byť použité na financovanie vývoja nových technológií a techník na zlepšenie bezpečnosti a účinnosti CAD. Granty by sa mohli použiť aj na podporu výskumu právnych a etických dôsledkov CAD, ako aj potrebnej infraštruktúry na podporu technológií.
• Možno ich použiť na povzbudenie inovátorov, aby investovali do vývoja technológií CAD. To by mohlo zahŕňať poskytovanie finančných prostriedkov spoločnostiam na vývoj nových systémov CAD alebo na nákup hardvéru a softvéru.
• Možno ich použiť na podporu prijatia systémov CAD. To by mohlo zahŕňať poskytovanie finančných prostriedkov spotrebiteľom na nákup vozidiel s CAD.
• Vládne granty tiež možno použiť na podporu vytvárania verejno-súkromných partnerstiev na podporu vývoja a používania systémov CAD. To by mohlo zahŕňať financovanie rozvoja testovacej a ďalšej infraštruktúry potrebnej na podporu technológie, ako aj stimuly na povzbudenie spoločností, aby investovali do CAD.

Očakávaný efekt: Urýchlenie vývoja nových technológií a techník na zlepšenie bezpečnosti a účinnosti CAD, najmä pre MSP a začínajúcich inovátorov.

Dostatočná finančná podpora na domácom trhu otvára možnosti v zahraničí a preklenuje medzeru medzi lídrami a nasledovníkmi trendov

Zvýhodnené pôžičky a štátne záruky

Štátne pôžičky a záruky možno použiť na stimuláciu vývoja technológie CAD mnohými spôsobmi:

• Štátne pôžičky možno použiť na poskytnutie kapitálu spoločnostiam vyvíjajúcim technológiu CAD. Tento kapitál je možné použiť na financovanie výskumu a vývoja, nákup zariadení, nábor nových zamestnancov a pokrytie ďalších nákladov spojených s vývojom a nasadením technológie CAD.
• Štátne záruky možno použiť na podporu investícií do technológie CAD. Poskytnutím záruk investorom môže vláda znížiť riziko investovania do technológie CAD a zatraktívniť ju pre investorov.
• Štátne pôžičky a záruky sa môžu použiť na zníženie nákladov na technológiu CAD pre spotrebiteľov. Poskytovaním pôžičiek alebo záruk za úvery spoločnostiam vyvíjajúcim technológiu CAD môže vláda znížiť náklady na nákup a nasadenie technológie. Vďaka tomu môže byť technológia CAD pre spotrebiteľov prístupnejšia a môže sa zvýšiť jej využitie.
• Štátne pôžičky a záruky možno použiť na poskytnutie stimulov pre spoločnosti vyvíjajúce technológiu CAD. Vláda by napríklad mohla poskytnúť záruky na úvery alebo iné stimuly spoločnostiam, ktoré investujú do výskumu a vývoja alebo nasadzujú technológiu CAD v určitých oblastiach, napríklad verejnej doprave. To by mohlo povzbudiť spoločnosti, aby investovali do technológie CAD a viesť k rýchlejšiemu vývoju a nasadeniu technológie.

Očakávaný efekt: Zatraktívnenie inovačného prostredia pre investorov a inovátorov. 

Dostupný VC orientovaný na trh CAV

Prístup ku kapitálu je nevyhnutný pre nové podniky a rizikový kapitál je najvhodnejšou formou financovania z dôvodu vysokej rizikovosti začínajúcich podnikov. Okrem toho sú investori rizikového kapitálu často aktívnejší ako iní investori a svojim portfóliovým spoločnostiam môžu poskytnúť pridanú hodnotu tým, že ponúkajú rady a usmernenia, monitorujú pokrok a budujú vzťahy s inými podnikmi.

V krajinách EÚ sa zaviedli rôzne schémy na podporu investícií rizikového kapitálu. Tieto schémy sú určené na podporu inovácií a rastu podnikov, ako aj na odstránenie potenciálnych medzier vo financovaní, najmä pre malé začínajúce podniky v oblasti špičkových technológií alebo v určitých regiónoch. Schémy sú navrhnuté tak, aby využívali súkromné peniaze, stimulovali regionálnu podnikateľskú činnosť a vytvárali presah do výskumu a vývoja. 

Vo všeobecnosti je európsky sektor vynikajúcim miestom pre začínajúce podniky, ale existujú výzvy, ktoré spomaľujú ich rast. Je to spôsobené najmä nedostatkom rizikového financovania v neskorších fázach, ako aj nedostatočným prístupom k inováciám u existujúcich hráčov. Je preto potrebné vytvoriť národné schémy na podporu investícií rizikového kapitálu v odvetví CAV.

Očakávaný efekt: Zvýšenie stimulov pre investorov rizikového kapitálu v odvetví CAV.

Cieľom by malo byť vytvorenie inovačného prostredia, ktoré podporuje vznik nových obchodných modelov a priťahuje investorov.

Inovačné vouchery

Inovačné vouchery môžu podniky použiť na prístup k externým odborným znalostiam, ktoré im pomôžu vyvinúť nové produkty, procesy alebo služby. Zvyčajne sa udeľujú malým a stredným podnikom a poskytujú im prístup k odborným znalostiam a zdrojom, ktoré nemusia mať k dispozícii interne. V automobilovom sektore môžu byť inovačné vouchery použité na prístup k odborným znalostiam v oblastiach, ako je inžinierstvo, dizajn, vývoj softvéru a ďalšie špecializované oblasti. Inovačné vouchery možno použiť aj na financovanie výskumných a vývojových projektov súvisiacich s inováciami autonómneho riadenia. Vouchery preto predstavujú nástroj ako pomocť podnikom pri vývoji nových produktov, služieb a procesov a na pomoc pri získavaní inovatívnosti a konkurencieschopnosti.

Nedávne štúdie analyzovali vplyv inovačných voucherov na MSP, pričom skúmali vplyv týchto peňažných stimulov na postoje a správanie MSP k externým poskytovateľom vedomostí a úroveň spolupráce s externými partnermi¹. Výsledky týchto štúdií naznačujú, že inovačné vouchery sú účinným stimulom pre MSP, aby pri svojich inovačných aktivitách spolupracovali s externými partnermi. To naznačuje, že inovačné vouchery môžu byť úspešným politickým zásahom na povzbudenie MSP, aby využívali externú podporu pre svoje inovačné aktivity.

Príkladom použitia inovačných voucherov na Slovensku sú Inovačné poukážky Slovensko 3.0. Cieľom inovačných poukážok Slovensko 3.0 je poskytnúť podnikom priamu finančnú pomoc, potrebnú na prístup k profesionálnym zručnostiam, službám alebo znalostiam, čo umožní presadiť nápad alebo produkt, či už na domácom trhu alebo na trhu mimo Slovenska. Pomôžu pri vývoji nových alebo vylepšení existujúcich produktov, aplikovaní znalostí a technológií do praxe a poskytnutie pomoci pre zlepšenie prenosu výstupov poskytovaného poradenstva zo strany riešiteľa. Žiadatelia môžu získať inovačné poukážky v rozmedzí od 2 000 EUR do 15 000 EUR s intenzitou pomoci do 85% z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu inovačného projektu. Výzva bola vyhlásená 28. 11. 2022 a v rámci tejto výzvy sa prostredníctvom inovačných poukážok riešia projekty prioritných oblastí, ako sú zvyšovanie energetickej efektívnosti v hospodárstve a inteligentné energetické systémy, spracovanie surovín a polotovarov do výrobkov s vyššou pridanou hodnotou a progresívne technológie a materiály.

Očakávaný efekt: Zavedenie inovačných voucherov pre prístup MSP k externým odborným znalostiam, ako sú výskumné a vývojové služby univerzít, výskumných ústavov a iných verejných orgánov. 

Cieľom by malo byť vytvorenie inovačného prostredia, ktoré podporuje vznik nových obchodných modelov a priťahuje investorov.

Daňové úľavy

Daňové úľavy sú formou vládneho stimulu, ktorý možno použiť na stimuláciu vývoja a používania inovatívnych technológií, najmä prostredníctvom:

Priame stimuly:

1. Daňových úľav spoločnostiam, ktoré investujú do technológie a infraštruktúry CAD: To by mohlo zahŕňať úľavy na výskum a vývoj, ako aj úľavy na nákup vozidiel na CAD a súvisiaceho hardvéru a softvéru.
2. Daňových zvýhodnení spoločnostiam, ktoré vyvíjajú a implementujú systémy CAD: To by mohlo zahŕňať zvýhodnenia v daniach z príjmu právnických osôb (zvýhodnený základ dane pre spoločnosti realizujúce CAD) alebo v daniach z príjmu fyzických osôb (zvýhodnené sadzby daní pre zamestnancov).
3. Investičných daňových úľav investorom do CAD: To by mohlo zahŕňať zrážky z daní z kapitálových výnosov, ako aj iné výhody za riskovanie a investovanie do technológií.
4.  Pôžičiek oslobodených od dane spoločnostiam, ktoré vyvíjajú a implementujú systémy CAD: To by mohlo zahŕňať pôžičky na nákup vozidiel s CAD, ako aj vývoj súvisiaceho softvéru a hardvéru.

Nepriame stimuly:

Daňových stimulov pre spotrebiteľov: To by mohlo zahŕňať znížené sadzby DPH z kúpnej ceny alebo dokonca daňovú úľavu na určité percento z kúpnej ceny CAV.

Novela zákona z roku 2015 umožňuje firmám znížiť základ dane a uhradiť nižšiu daň z príjmu. Na trhu sú dva nástroje pre uplatnenie daňovej úľavy – Superodpočet a PatentBOX.

Superodpočet, podporuje spoločnosti vykonávajúce podnikový výskum a vývoj. Od 1. januára 2022 môžu daňovníci odpočítať náklady vynaložené na výskum a vývoj vo výške 100 % od základu dane z príjmov. Ak sa podnikateľovi v zdaňovacom období vytvoria výdavky súvisiace s realizáciou projektov výskumu a vývoja, má automaticky nárok na superodpočet, ktorý mu umožňuje odpočítať si od základu dane 200 % oprávnených výdavkov. Spoločnostiam pri činnosti výskumu a vývoja vzniká množstvo nákladov rôznych kategórií. Medzi tie, ktoré sa dajú uplatniť v rámci superodpočtu, a teda daňovo zvýhodniť, patria: mzdové náklady pracovníkov výskumu a vývoja, spotreba materiálu a energií, licencie na vývojový softvér atď. Superodpočet preto možno chápať ako jednoduchý spôsob pomoci daňovníkom, ktorý sa dá využiť pre prakticky každého bez náročných byrokratických procesov. Umožňuje spoločnostiam získať finančnú pomoc na nové projekty, ktoré prekonávajú technickú neurčitosť dosiahnutia cieľov. Toto nástroj motivuje spoločnosti, aby sa vymanili z rutiny a začali s novými náročnejšími projektmi, ktoré im pomôžu zvýšiť konkurencieschopnosť. Superodpočet pokryje náklady na tieto projekty.

PatentBOX je daňový benefit, ktorý umožňuje daňovým poplatníkom získať oslobodenie od dane z príjmu vo výške až 50 % z tržieb za predaj softvéru alebo odplát za využitie patentu alebo úžitkového vzoru. Tento daňový benefit platí od 1. januára 2018 a je zameraný len na podporu úspešných výsledkov výskumu a vývoja. Podmienkou pre využitie tohto benefitu je, že musí ísť o výsledky vlastného výskumu a vývoja. Ak sú tieto podmienky splnené, daňovník má automatický nárok na oslobodenie od dane z príjmov až 50 % z tržieb za predaj softvéru alebo odplát za využitie patentu alebo úžitkového vzoru. Seminár poskytuje prehľad o aktuálnom legislatívnom rámci a podmienkach pre využitie tohto daňového úľavu, ako aj príklady a skúsenosti z praxe.

Očakávaný efekt: Stimulovanie vývoja a používania technológií CAD, s cieľom znížiť náklady na vývoj a implementáciu systémov CAD, ako aj povzbudiť viac inovátorov a podnikov, aby investovali do technológií a využívali ich. Okolité krajiny podobnú verejnú politiku ešte nezaviedli, ale efektivita daňových stimulov na podporu inovácií je preukázaná napríklad v štúdii: Bronwyn H. Hall (2020), Tax policy for innovation

Ideálna infraštruktúra je prepojená, bezpečná a zosúladená so zahraničnými štandardmi.

Dostupná testovacia infraštruktúra

Testovanie technológie autonómnych vozidiel je dlhý a zložitý proces a zahŕňa najazdenie tisícov kilometrov, s cieľom získať dáta a skúsenosti s prípadmi, ktoré môžu byť neočakávané alebo spontánne. Aby sa zabezpečila presnosť detekcie prekážok, environmentálneho povedomia, analýzy údajov a rozhodovania, autonómne vozidlá musia absolvovať testovanie v širokom rozsahu scenárov, podľa ich parametrov domény operačného návrhu (ODD). To si vyžaduje veľa pracovných síl na testovanie v reálnom čase, ako aj čas na zažité zriedkavé poveternostné a dopravné podmienky na Slovensku aj v zahraničí. V konečnom dôsledku je tento proces nevyhnutný na zabezpečenie toho, aby autonómne vozidlá boli bezpečné a spoľahlivé ešte predtým, ako budú dostupné pre verejnosť.

Aby bol proces nákladovo efektívnejší, mali by sa prijať možnosti virtuálneho overenia – vytvorenie virtuálnych testovacích scenárov, ktoré pokrývajú všetky parametre ODD. Vytvorí sa tak databáza prostredí, v ktorých môže vozidlo jazdiť v testovacích scenároch v reálnom čase. Výrobcovia originálnych zariadení to môžu využiť aj zhromažďovaním údajov zo senzorov a vozidiel z testovacích jázd a pomocou AI na vytváranie virtuálnych scenárov z protokolov zaznamenaných vozidiel, čím sa znižuje potreba testovacích jázd a manuálnej práce.

Očakávaný efekt: Zvýšenie úrovne testovacej infraštruktúry, vrátane dátovej infraštruktúry podporujúcej testovanie pomocou AI.

5G sieť a rýchle pripojenie

Technológia 5G prináša revolúciu v spôsobe riadenia a využívania autonómnych vozidiel. Nízka latencia a vysokokapacitná komunikácia sú nevyhnutné na zabezpečenie hladkého chodu vozidiel a rýchlej reakcie na vonkajšie zmeny v ich prostredí. Zdieľanie údajov medzi vozidlami tiež umožňuje efektívne riešenie problémov a umožňuje cestujúcim v prípade potreby získať pomoc zo vzdialeného riadiaceho centra. Elektrifikácia a 5G majú tiež potenciál drasticky znížiť environmentálnu stopu dopravy zvýšením prevádzkovej efektívnosti, znížením spotreby energie a vytvorením bezpečnejších a príjemnejších zážitkov pre tých, ktorí používajú verejnú dopravu. V konečnom dôsledku môže technológia 5G viesť k lepšej a udržateľnejšej budúcnosti dopravného priemyslu.

Existuje preto potreba zosúladenia medzi nasadením C-ITS a 5G. Konektivita a kooperatívne systémy sú nevyhnutné pre vyššiu úroveň autonómie, ako aj zosúladenie fyzickej a digitálnej infraštruktúry. Prenikanie technológií je kľúčovým faktorom pre kooperatívne systémy a ich nasadzovanie by sa malo riadiť plánom postupného zavádzania (skoré prijatie) s očakávanými prínosmi. Umožňujúce služby by mali byť navrhnuté tak, aby preukázali výhody aj pri obmedzenom počte prepojených automobilov alebo vozových parkov. Nové služby by sa mali zaoberať správou ich údajov a integráciou s digitálnou a fyzickou infraštruktúrou.

Očakávaný efekt: Zvýšenie možnej úrovne autonómie a zosúladenie fyzickej a digitálnej infraštruktúry

Inovatívne produkty a služby treba získavať inovatívnym spôsobom, ktorý zohľadňuje a spája verejný záujem aj potreby súkromného sektora.

Používanie inovatívnych partnerstiev

Verejná doprava môže stimulovať CAD prostredníctvom dopytu tým, že povzbudí viac ľudí, aby využívali verejnú dopravu, a zníži ich závislosť od osobných vozidiel. To by vytvorilo väčší trh pre služby CAD, ako aj zníženie objemu premávky na cestách a poskytnutie bezpečnejšej a efektívnejšej formy dopravy pre dochádzajúcich. Okrem toho môže verejná doprava poskytnúť platformu na testovanie a zdokonaľovanie technológií CAD, čo umožní vyššiu bezpečnosť a efektívnosť.

Pozitívny vplyv na spoločenskú akceptáciu technológie autonómneho riadenia môžu mať aj autonómne nákladné vozidlá. Mnoho odborníkov považuje autonómne nákladné vozidlá za bezpečnejšiu a efektívnejšiu možnosť ako tradičné nákladné vozidlá. Okrem toho sa autonómne nákladné vozidlá považujú za užitočné riešenie nedostatku vodičov v odvetví nákladnej dopravy, čo môže zvýšiť podporu verejnosti pre túto technológiu. Niektorí ľudia však môžu byť voči autonómnym nákladným vozidlám stále skeptickí, pretože technológia je relatívne nová a môžu sa obávať potenciálnych bezpečnostných rizík.

V blízkej dobe môžeme v mestských prostrediach očakávať nasadenie autonómnych kuriérov. Očakáva sa, že aj tieto riešenia budú mať pozitívny vplyv na spoločenskú akceptáciu autonómnej technológie. Poskytovaním služby, ktorá je prospešná pre komunitu, môžu autonómni kuriéri ukázať, že táto technológia môže byť užitočná, bezpečná a spoľahlivá. To pomôže vytvoriť pozitívnejšie vnímanie CAV a zvýšiť pravdepodobnosť, že ju ľudia prijmú.

Očakávaný efekt: Zvýšenie dopytu po CAV a zvýšenie ich akceptácie zo strany verejnosti.

Rýchly proces schvaľovania 

Autonómne vozidlá predstavujú revolúciu v automobilovom, leteckom a kozmickom priemysle. Samoriadiace autá, drony a mobilné autonómne roboty ponúkajú celý rad výhod, od znižovania nehôd až po umožnenie mobility pre imobilných, ako aj poskytovanie rýchlejšieho a efektívnejšieho vykonávania všedných alebo nebezpečných úloh. Tieto príležitosti sú dostupné pre tradičných hráčov v odvetví, ako aj pre nováčikov v sektore vysokých technológií. Technická výzva preukázania zhody s bezpečnostnými požiadavkami a spôsobilosti pre manipuláciu je však obrovská a vyžaduje si rozsiahle testovanie na cestách, dlhé validačné procesy a schvaľovanie. Na splnenie tejto výzvy sa namiesto fyzického testovania používa simulovaná jazda, vodičský preukaz pre CAV a tzv. rýchly proces schvaľovania pripravenosti na používanie.

Relevantné verejné orgány bezpečnosti cestnej premávky by mali podnikať kroky na zaistenie, aby autonómne autá predávané v Európe mali dostatočné tzv. behaviorálne kompetencie a boli schopné dodržiavať vnútroštátne pravidlá cestnej premávky v 27 krajinách EÚ, vrátane rýchlych procesov schvaľovania pre autorizáciu používateľov CAV, prevádzkovateľov autonómnych služieb alebo validácie CAD.

Kritická činnosť pre zaistenie zrýchleného procesu schvaľovania je vypracovanie pokynov pre výrobcov automobilov o tom, čo sa očakáva od autonómnych prototypov automobilov, definovanie scenárov ODD a vytvorenie modelovej politiky pre povoľovanie nasadenia a používania CAV. Komplexný plán bezpečnosti CAV a overovania ich pripravenosti na používanie by mal byť vytvorený predtým, ako budú k dispozícii na verejné použitie.

Očakávaný efekt: Zavedenie zrýchlených procesov schvaľovania zpôsobilosti prevádzkovať CAV a autonómne služby.

Urýchlenie zavádzania nových technológií závisí od spolupráce akademického, verejného a súkromného sektora.

Platforma Smart mobility¹

CAV majú potenciál znížiť dopravné zápchy, znížiť emisie a zvýšiť bezpečnosť. Inovačné platformy umožňujú rýchly vývoj CAV tým, že poskytujú spoločnostiam bezpečné a zabezpečené prostredie na vývoj a testovanie svojich vozidiel. Tieto platformy tiež umožňujú zdieľanie údajov a informácií medzi spoločnosťami, čo môže pomôcť urýchliť vývoj CAV. Inovačné platformy môžu navyše slúžiť ako centrá spolupráce medzi priemyslom, verejnou správou a akademickou obcou, čo môže ďalej urýchliť vývoj CAV. Stimuláciou CAV prostredníctvom inovačných platforiem môže štát zabezpečiť, aby sa výhody CAD realizovali zodpovedným spôsobom.

Platforma by mohla poskytovať služby inkubátora pre novovznikajúce start-upy, poskytovať im priestor na realizáciu nápadov a základnú podporu, ako aj štartovací kapitál, prepojenie s etablovanými hráčmi a zákazníkmi, prístup k programom a príležitostiam. Platforma by mohla tiež mať za úlohu priťahovať zahraničné investície, propagovať ekosystém na Slovensku aj v zahraničí a zastupovať záujemcov o investovanie do inteligentnej mobility. Ďalšou funkciou je hľadanie príležitostí na uplatnenie výskumu v praxi a poskytovanie metodickej podpory pre konverziu výskumu a vývoja do produkcie. Platforma by mohla tiež publikovať zhrnutia pôsobenia členov a analýzy najnovších trendov inteligentnej mobility, ako aj poskytovať aktuálne spravodajstvo o pripravovaných výzvach a iných príležitostiach.

Platforma pre inteligentnú mobilitu by mohla mať za cieľ pravidelne participovať v pracovných skupinách, ktoré pracujú na podkladoch pre strategické dokumenty v oblasti inteligentnej mobility. Platforma by mohla tiež poskytovať názory na jednotlivé témy a spracovávať odporúčania a návrhy na zlepšenie súčasného stavu. 

Platforma môže slúžiť ako nástroj na podporu podávania žiadostí a realizáciu spoločných projektov pre jej členov. Tým sa chápe pomoc s vypracovaním žiadostí, s plánovaním, s prípravou rozpočtov a kontrola projektov a odporúčanie vylepšení. Platforma by mohlo tiež sledovať národné a medzinárodné programy a pomáhať svojim členom s prístupom k akcelerátorom a so získaním grantov. 

Organizácia podujatí na národnej a medzinárodnej úrovni je dôležitou súčasťou platformy inteligentnej mobility. Platforma by mala organizovať pravidelné konferencie, workshopy a stretnutia s cieľom prepojiť nových aj etablovaných lídrov v doméne inteligentnej mobility, vysvetľovať najnovšie trendy a možnosti využiť objavujúce sa príležitosti. Platforma tiež bude budovať kolektívny prehľad o odvetví prostredníctvom prieskumov názorov širšej zainteresovanej verejnosti a názorov členov platformy. Tieto pravidelné analýzy trendov a názorov v odvetví pomôžu členom spoznávať svoje okolie, a zlepšia tak ich šancu správne vyhodnocovať aktuálny vývoj a možnosti. Kolektívny prehľad o odvetví tiež pomôže s jasným pochopením záujmov odvetvia a môže slúžiť ako podklad pre návrh verejných politík a formulácii stanovísk.

Očakávaný efekt: Zvýšenie transferu technológií a znalostí prostredníctvom aktivít platforiem IM.

[1] Súvisiaci dokument: 5.2 Výstup 6: Analýza a transfer zahraničných skúseností s vytváraním funkčných platforiem spolupráce pre inteligentnú mobilitu