Návrh opatrení pre Slovensko

Podľa správy Európskej rady pre bezpečnosť dopravy (ETSC) bude potrebné zrevidovať pravidlá EÚ o schvaľovaní bezpečnosti nových áut, aby zahŕňali tzv. „autoškolu“ pre automatizované a plne autonómne vozidlá. Jednou z výziev bude zabezpečiť, aby autonómne autá predávané v Európe mali dostatočné tzv. behaviorálne kompetencie a boli schopné dodržiavať vnútroštátne pravidlá cestnej premávky v 28 krajinách EÚ – z toho vyplýva potreba komplexných štandardov na nezávislé overenie toho, že CAV budú fungovať bezpečne za všetkých podmienok.

Behaviorálne kompetencie sú súborom správaní, ktoré musí automatizované vozidlo robiť, aby fungovalo v bežných dopravných podmienkach, vrátane udržiavania vozidla v jazdnom pruhu, dodržiavania dopravných predpisov a reagovania na ostatné vozidlá. Medzi kompetencie patrí napríklad: 

• detekcia a reakcia na existujúcu premávku a dodržiavanie pravidiel cestnej premávky,
• detekcia a reakcia na statické prekážky, protiidúce alebo zastavené vozidlá,
• navigácia na križovatkách, prechodoch pre chodcov a vykonávanie odbočky,
• zabezpečenie bezpečnej vzdialenosť od vozidiel, chodcov a cyklistov na okraji vozovky.

V krátkodobom horizonte ETSC vyzýva EÚ, aby priorizovala zavádzanie bezpečnostných prvkov a pravidiel pre nové autá. Zároveň vyzýva, aby predpisy EÚ o vodičských preukazoch boli aktualizované a odrážali potrebu vodičov naučiť sa, ako bezpečne prevziať príkazy z automatizovaných systémov riadenia. Pravidlá EÚ o bezpečnosti cestnej infraštruktúry by sa tiež mali zrevidovať tak, aby zahŕňali požiadavky na automatizované a poloautomatické vozidlá, ako napríklad zreteľné dopravné značenie. Ďalším aspektom príslušných právnych predpisov EÚ je smernica o vodičských preukazoch 2006/126/ES, ktorá by sa mala zmeniť a doplniť tak, aby zahŕňala špecifické školenia a udeľovanie licencií v oblasti čiastočnej a úplnej automatizácie a spôsobu používania technológie.

Z hľadiska overovania bezpečnosti a kontroly technického stavu bude zabezpečenie funkčnej a prevádzkovej bezpečnosti hrať rozhodujúcu úlohu pri presviedčaní používateľov, že CAV sú bezpečné. Na účely validácie by sa mal uskutočniť prechod z jednorazového typového schválenia na nepretržité monitorovanie prevádzky vozidla (napríklad aktualizácie softvéru). Okrem toho by analýza bezpečnosti mala zahŕňať analýzu interakcie medzi vodičom, automatizáciou a ostatnými účastníkmi cestnej premávky. Z tohto dôvodu by mali byť informovaní všetci účastníci cestnej premávky, najmä o spôsobe interakcie v rámci rozhrania človek-stroj a okolie. Školenie vodičov je potrebné prispôsobiť technologickým zmenám a rôznym novým úlohám, ktoré bude musieť vodič vykonávať vo vozidle. Tieto úlohy môžu zahŕňať monitorovanie AI vozidla alebo monitorovanie, či vzdialený operátor bezpečne vykonáva úlohu riadenia.

Štandardizácia je všeobecnou metódou na uľahčenie spolupráce a je potrebná na to, aby sa predišlo roztriešteným riešeniam, strate verejných financií, ako aj zníženým priemyselným investíciám. Prekážky však existujú aj v štandardizácii, keďže štandardizácia bude mať pravdepodobne vplyv na podiely na trhu a konkurenčné výhody spoločností. Na uľahčenie uvedenia na trh a distribúcie výsledkov výskumu by sa mali zvážiť otázky štandardizácie a harmonizácie, ktoré sú nevyhnutné v súvislosti s technológiami vo vozidle a mimo neho.

Ďalšou prekážkou, ktorú musia vlády riešiť najmä v počiatočných fázach vývoja, je rôznorodosť technológií. Výrobcovia a dodávatelia si môžu slobodne vybrať svoju vlastnú formu technológie, čo vytvára nekompatibilitu v tomto odvetví. Bez štandardizácie na trhoch, pokiaľ ide o CAV, je pravdepodobné, že niektoré zariadenia nebudú fungovať v rôznych regiónoch.

Na úrovni EÚ Európsky výbor pre štandardizáciu (CEN) podporuje štandardizačné aktivity vo vzťahu k širokému spektru oblastí a sektorov vrátane IT, dopravy a inteligentných zariadení. Za štandardizáciu v oblasti elektrotechniky je zodpovedný Európsky výbor pre elektrotechnickú štandardizáciu CENELEC, ktorý prijíma medzinárodné normy všade tam, kde je to možné, najmä prostredníctvom spolupráce s Medzinárodnou elektrotechnickou komisiou (IEC). Európsky telekomunikačný inštitút (ETSI) vytvára štandardy pre informačné a komunikačné technológie a obe organizácie spolupracujú na vybudovaní európskeho právneho rámca, ktorý uľahčí aplikáciu a používanie CAV. Zatiaľ čo ETSI sa zameriava na vývoj komunikačných štandardov typu vozidlo-vozidlo (V2V) v spektre 5,9 GHz, CEN sa zameriava na celkovú rámcovú architektúru (platformu využívajúcu viaceré komunikačné technológie) a na aplikácie typu vozidlo-infraštruktúra (V2I). Celoeurópska štandardizácia a jej implementácia na národnej úrovni je potrebná predovšetkým v nasledujúcich oblastiach:

• Konektivita: definícia služieb C-ITS 2. a 3. dňa a požiadavky na konektivitu pre funkcie CAD. Štandardizácia bezpečnosti v technológiách V2X a stanovenie úrovní integrity bezpečnosti.
• Senzory: štandardizácia rozhraní senzorov na uľahčenie integrácie.
• Komunikácia: ďalší rozvoj a štandardizácia V2V. Definícia a štandardizácia rolí a schopností vzdialeného operátora, bezpečnostné koncepty pre ovládanie na diaľku. Štandardizácia interných a externých používateľských rozhraní. V rámci tejto problematiky je nutné zdôrazniť nevyhnutnosť vytvorenia harmonizovaného formátu dát pri akejkoľvek V2X komunikácii. Spomína sa to aj v rámci finálneho eventu ENSEMBLE PLATOONING Project, kde sa dosiahla dohoda medzi OEM Automotive.
• Lokalizácia, mapy: robustné mechanizmy aktualizácií a validácie máp, definícia a štandardizácia vrstiev máp (vrátane GNSS, Galileo), certifikačné postupy pre obsah máp.
• Validačný proces: vývoj štandardov a nástrojov na podporu využitia simulácie na validáciu. Štandardy softvérovej architektúry na zabezpečenie najvyššej bezpečnosti a spoľahlivosti vozidiel a ich technológií.

Na úrovni Slovenska by sa štandardizačná činnosť mala zamerať na oblasti:

• Manažérske/inžinierske štandardy

• Musia byť stanovené požiadavky týkajúce sa fyzickej infraštruktúry (cestné značenie, dopravné značky atď.), ktoré sú potrebné na bezpečnú prevádzku funkcií CAD. Je potrebné rozlišovať na základe typu infraštruktúry a súvisiacich požiadaviek v závislosti od typu funkcie riadenia a systémov požadovaných vo vozidle (videokamera, laser a radar). Prepojenie na kapitolu 4.6 Báza verejných dát o doprave.
• Musia sa definovať požiadavky na riadenie, aby sa zabezpečila interakcia medzi vozidlom a infraštruktúrou počas celého životného cyklu. Prepojenie na kapitolu 4.4 Systém inteligentných dopravných značiek.
• Štandardizované pravidlá riadenia by mali podporovať spoluprácu výrobcov vozidiel, inštitúcií pre testovanie a orgánov zapojených do schvaľovania vozidiel s funkciami CAD. Prepojenie na kapitolu 4.1 Vodičské preukazy pre autonómne vozidlá.
• Mapy s vysokou mierou presnosti by mali obsahovať všetky informácie potrebné pre CAD, vrátane dopravných značiek a systémov manažmentu dopravy. Povaha informácií a použité formáty pri poskytovaní týchto mapových podkladov musia byť štandardizované. Prepojenie na kapitolu 4.12 Mapa celej republiky s vysokou mierou presnosti.
• Požiadavky AI pre použitie vo vozidle by sa mali opísať normatívne. Prvým krokom by mala byť definícia rôznych úrovní AI pre použitie vo vozidle.

• Štandardy pre Asistenčné funkcie vodiča a iné jazdné funkcie
• Štandardy orientované na prijatie technológie
• Definícia systémov, sietí, dát a ich rozhrania
• Interakcia človeka so strojom

Nové technológie ako umelá inteligencia a j\ej podskupiny (strojové učenie, počítačové videnie, internet vecí, cloudové technológie a pod.) podporujú inovácie v priemysle prepojených a autonómnych vozidiel. Jednou\ z kľúčových výhod CAV je zlepšenie bezpečnosti jazdy (prostredníctvom asistencie pri riadení, systémov na predchádzanie nehodám a celkového zníženia ľudských chýb), hoci tieto výhody prichádzajú s novými hrozbami a zraniteľnosťami. Objavujú sa nielen riziká tradičných kybernetických útokov na informácie a chod vozidla, ale aj nový druh útokov, ako je ransomware, IoT útoky, DDoS a ďalšie. Kvôli ich prepojenej povahe existujú aj bezpečnostné riziká pre siete, ku ktorým sú pripojené, či už ide o finančné siete, ktoré spracovávajú platby, cestné senzorové siete, elektrickú infraštruktúru alebo systémy manažmentu dopravy.

\Vládne jednotky kybernetickej bezpečnosti vo všeobecnosti slúžia ako centrá na zdieľanie informácií o kybernetickej bezpečnosti s cieľom predchádzať hrozbám, bojovať proti nim a minimalizovať škody. Poskytujú tiež poradenstvo a pomoc v rámci kritickej infraštruktúry, systémov národného záujmu, miestnych samospráv, akademickej obce, neziskových organizácií a komunity. Typická jednotka kybernetickej bezpečnosti konkrétne:

• reaguje na kybernetické bezpečnostné hrozby a incidenty,
• spolupracuje so súkromným a verejným sektorom na zdieľaní informácií o hrozbách a zvyšovaní odolnosti,
• spolupracuje s verejnými inštitúciami, priemyslom a komunitou s cieľom zvýšiť povedomie o kybernetickej bezpečnosti,
• poskytuje informácie, poradenstvo a pomoc v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Napríklad dánske ministerstvo priemyslu, obchodu a financií spustilo novú sektorovú stratégiu pre lodný priemysel. Stratégia je súčasťou národnej stratégie dánskej vlády pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť a obsahuje množstvo iniciatív zameraných na posilnenie bezpečnosti IT a prevenciu kybernetických hrozieb v námornom sektore. Dánsky námorný úrad zriadil špecializovanú jednotku námornej kybernetickej bezpečnosti, ktorá má riadiť implementáciu stratégie v praxi. Nová stratégia zahŕňa aj bezpečnostné výzvy v súvislosti s budúcimi autonómnymi loďami, ktoré môžu byť čiastočne alebo úplne bez posádky.

Kľúčové otvorené výzvy pri dosahovaní bezpečnostných cieľov v inteligentnej mobilite

A. Ochrana údajov a súkromia

Krádež údajov je v dnešnom svete rýchlo rastúci problém a je rozšíreným problémom v rôznych odvetviach. Toto je problém aj v budúcich autonómnych vozidlách, pretože vozidlá zhromažďujú a spracovávajú veľké objemy údajov vrátane osobných dát. Takéto krádeže môžu kompromitovať údaje jednotlivých používateľov, ako aj údaje duševného vlastníctva výrobcov vozidiel. Techniky, ako je dostupnosť integrity dôvernosti (CIA) a distribuované nemenné efemérne modely (distributed immutable ephemeral, DIE), je potrebné prijať v oblasti IM, aby sa zabezpečila ochrana údajov a súkromie budúcich autonómnych vozidiel.

B: AI odolná voči neoprávnenej manipulácii

Algoritmy AI preukázali vynikajúci výkon v subsystémoch IDS a ADAS pre autonómne vozidlá. Tieto algoritmy sú však zraniteľné voči útokom. Niektoré útoky môžu mať za následok mätúce AI algoritmy, čo môže spôsobiť zlyhanie v rámci subsystémov vozidla. Takéto útoky predstavujú veľkú hrozbu pre proprietárne údaje výrobcov automobilov, ktoré sa používajú na trénovanie modelov AI.

C. Zabezpečenie dodávateľských reťazcov automobilových integrovaných obvodov

Keďže sa rôzne komponenty polovodičových integrovaných obvodov vyrábajú v rôznych častiach sveta, je nevyhnutné mať bezpečný dodávateľský reťazec. Akákoľvek zraniteľnosť vyvolaná dodávateľským reťazcom v ktorejkoľvek časti vozidla bude mať katastrofálne účinky na autonómne vozidlá. Tento problém sa ďalej zhoršuje so zvyšujúcim sa dopytom po infraštruktúre 5G, ktorá umožňuje inteligentné dopravné systémy. Na zabezpečenie dodávateľského reťazca je potrebné ďalej skúmať techniky, ako sú digitálne vodoznaky, odtlačky prstov (fingerprint) integrovaného obvodu, meranie integrovaných obvodov atď.

D. Prijímanie nových technológií

lógiou, ktorá by mohla spôsobiť revolúciu v bezpečnosti autonómnych vozidiel, je napríklad technológia blockchain. Distribuovaná a decentralizovaná databáza blockchainu poskytuje presný a okamžitý prístup k rôznym typom údajov, ako sú dopravné informácie a informácie o sledovaní vozidiel. Keďže sú však tieto technológie v automobilovej oblasti stále vo vývoji, je potrebné ich dôkladne preskúmať charakterizovaním slabých miest a skúmaním bezpečnostných mechanizmov na zvýšenie bezpečnosti.

Odhad nákladov:

• 1 500 000 EUR na externé služby
• 2 000 000 EUR mzdové náklady na tím 33 ľudí
• 500 000 EUR na dátové technológie

Odhad bol vytvorený na základe analýzy obdobných projektov v SR (projekt IM, projekt Datalab)

Žiadne úmrtia a vážne zranenia na európskych cestách do roku 2050. To je cieľ stanovený Európskou komisiou. Medzitým si EÚ kladie za cieľ znížiť tieto čísla do roku 2030 na polovicu. EÚ v minulosti zaznamenala výrazný pokles smrteľných nehôd na cestách, no tieto čísla v posledných rokoch stagnujú. Najnovšie štúdie naznačujú, že aj napriek pandemickej situácii COVID-19 úmrtia na cestách neklesli v takej miere ako objem dopravy.

Na riešenie tohto trendu a splnenie cieľov sa EK zaviazala k digitálnym inteligentným riešeniam, ktoré budú ťažiť z interakcie medzi vozidlami a cestnou infraštruktúrou. Táto interakcia je doménou C-ITS a očakáva sa, že výrazne zlepší bezpečnosť na cestách a efektivitu premávky tým, že pomôže vodičovi robiť lepšie rozhodnutia. Okrem toho sa rámec politiky EÚ v oblasti bezpečnosti na cestách zameriava aj na bezpečnosť infraštruktúry a aktualizáciu niektorých legislatívnych opatrení.

Tým, že cesty prispievajú k regionálnej súdržnosti, zohrávajú významnú úlohu v geografickom rozložení hospodárskeho rastu. Priemysel musí byť umiestnený tam, kde je priamy a jednoduchý prístup k dodávateľom, zákazníkom a zamestnancom. To vysvetľuje, prečo sa priemyselné zóny vo všeobecnosti nachádzajú v blízkosti vysokokapacitných ciest a prečo sú samotné cesty také dôležité pre regionálny rozvoj. Podľa správy Európskej investičnej banky “cestná infraštruktúra môže pôsobiť ako katalyzátor pri podpore rozvoja vytváraním zón udržateľného autonómneho rastu, ktoré následne zvyšujú príjem na obyvateľa v menej zvýhodnených regiónoch na úrovne bližšie k európskemu priemeru”.

Jedinečnou a novou vlastnosťou mnohých technológií inteligentnej mobility je to, že produkujú digitálne údaje, ktoré možno použiť na zvýšenie verejnej a súkromnej hodnoty. Z hľadiska verejnej politiky môžu byť tieto údaje užitočné na účely plánovania, pomáhajú úradom zlepšovať efektívnosť, spravodlivosť, udržateľnosť a prispievajú k blahobytu ľudí. Suverénna, otvorená dátová a fyzická infraštruktúra, ktorá dodržiava bezpečnostné štandardy, sa tak stane kľúčovým predpokladom úspešného rozvoja a nasadenia IM.

Jedným z dôležitých prvkov fyzickej infraštruktúry je dopravné značenie. S dopravným značením sú však spojené problémy, ako napríklad zlá viditeľnosť dopravných značiek alebo problémy pri umiestňovaní značiek. Riešením je ich inovácia a transformácia na prvky inteligentnej dopravnej infraštruktúry. Napríklad semafory môžu byť inteligentné sledovaním počtu prechádzajúcich áut a následným dynamickým nastavením ich časovačov, aby sa semafor zmenil zo zelenej na červenú a naopak v reakcii na tok a hustotu premávky. Takéto V2I je možné využiť aj na privolanie pomoci pri dopravných nehodách alebo na automatický výber mýta.

Používanie inteligentnej dopravnej značky má niekoľko výhod:

• eliminuje obmedzenie, že je značka viditeľná iba ľudským okom, 
• odstraňuje záťaž pre vodiča, ktorý počas jazdy musí dávať pozor na značky, 
• odstraňuje záťaž pre vodiča zapamätať si všetky dopravné značky, 
• nie je ovplyvnená zlými poveternostnými, svetelnými a inými podmienkami, 
• značka je programovateľná, čo znamená, že zmena značky je jednoduchá a nákladovo efektívna,
• nie je potrebné zložité spracovanie signálu a rozpoznávanie dopravných značiek, ktoré sa dnes používa v CAV, 
• možnosť automatického výpočtu objemu dopravy.

Mnohé vlády a verejné inštitúcie v doprave chápu hodnotu inteligentných cestných technológií. Rozvoj infraštruktúry inteligentných miest vo veľkom rozsahu však môže byť nákladný a zložitý. Vlády môžu rozdeliť projekty inteligentných ciest do fáz, počnúc iniciatívami s nízkymi investíciami v úzkom meradle, ktoré môžu poskytnúť počiatočnú hodnotu a pripraviť pôdu pre vysoké investície a rozsiahle úsilie. Inteligentné cesty tak budú poháňať inteligentnejšie autá, posilnia vodičov a vládam poskytnú bezprecedentný prehľad a kontrolu nad živou štruktúrou cestnej dopravy.

Vysokokapacitná mobilná sieť je dôležitá pre zabezpečenie plynulej komunikácie inteligentných riešení v reálnom čase. Preto je potrebné nájsť model, ktorý umožní operátorom čo najskôr pokryť celé územie. 5G je technológia ideálna nielen na existujúce aplikácie, ale aj na podporu a využitie pripravovaných aplikácií v budúcnosti, ktoré vyžadujú komunikáciu s veľmi nízkou latenciou. Táto technológia poskytuje stavebné bloky na podporu existujúcich tradičných platforiem ako 2G, 3G, 4G a WiFi. Okrem toho tiež využíva väčšiu konektivitu a pokrytie na zvládnutie vyššej hustoty siete. Výsledná komunikácia V2X umožňuje rozšíriť zorný a detekčný dosah palubných senzorov aj vtedy, keď vizuálna priamka viditeľnosti nie je k dispozícii pre prekážky alebo poveternostné podmienky. Toto rozšírenie schopností snímania vedie k možnosti robiť inteligentnejšie rozhodnutia a umožňuje vozidlám riadiť sa vysoko automatizovaným spôsobom, čím sa zvyšuje bezpečnosť a efektivita jazdy. Realizácia CAD však prináša rôzne výzvy, medzi ktoré patrí potreba odozvy v reálnom čase a ultra vysoká spoľahlivosť. Okrem toho, keď sa zvažujú celoeurópske dopravné koridory, je potrebné zabezpečiť, aby tieto požiadavky mohli byť splnené aj pri prejazde vozidiel cez štátne hranice. V tomto kontexte musí byť zaručená kontinuita služby. Základné stavebné bloky potrebné na používanie 5G pre AD sú:

• Bezprostredná služba (Proximity Service, ProSe): najdôležitejšou vlastnosťou 5G komunikácie je bezprostredná služba, ktorej cieľom je poskytnúť vozidlám povedomie o zariadeniach, infraštruktúre a iných objektoch v prostredí spolu s informáciami o lokalite. Najvýznamnejšou vlastnosťou ProSe je, že poskytuje spontánnu komunikáciu a interakcie v rámci určitej lokality. Je napríklad najvhodnejší na monitorovanie pohybujúcich sa vozidiel na ceste alebo ako komunikačná služba.
• Multi-access Edge Computing (MEC): MEC ponúka možnosti Cloud Computingu a prostredie IT služieb na okraji siete. Toto prostredie sa vyznačuje ultranízkou latenciou a veľkou šírkou pásma, ako aj prístupom k informáciám rádiovej siete v reálnom čase. Nízke latencie poslúžia na to, aby technológie reagovali na situácie v reálnom čase, napríklad v autonómnych autách môže mať niekoľko milisekúnd oneskorenie v prenose dát fatálne následky. Prostredníctvom Edge Computingu sa dáta vo veľkých objemoch efektívne spracúvajú v blízkosti zdroja: to umožňuje znížiť využitie šírky internetového pásma, eliminovať náklady a zabezpečiť efektívne využitie aplikácií vo vzdialených lokalitách. Okrem toho možnosť spracovávať údaje bez toho, aby ste ich museli preniesť do verejného Cloudu, pridáva užitočnú úroveň zabezpečenia citlivých údajov.
• Rozdelenie siete (Network Slicing): 5G podporuje všetky existujúce technológie prístupu tým, že poskytuje širší rozsah. Keďže existuje množstvo sietí využívajúcich rôzne prístupové technológie, ich riadenie pod jednou strechou je kľúčovou výzvou. Rozdelenie siete pomáha pri riešení tohto problému logickým oddelením sietí. Napríklad v prípade CAV môžu byť siete vrstvené na základe aplikácií a požiadaviek. Bezpečnostné aplikácie vyžadujú nízku latenciu, ale spoľahlivý prenos správ. Aplikácie infotainmentu sa zameriavajú na veľkú šírku pásma. Rozdelenie siete tiež pomáha pri udržiavaní integrity a bezpečnosti v dopravných sieťach.

Podpora rozvoja sietí 5G na Slovensku

V roku 2019 bola uznesením vlády SR č. 206/2019 schválená „Stratégia digitálnej transformácie Slovenska“ ako rámcová nadrezortná stratégia, ktorá si za cieľ určila nielen dosiahnuť výrazné zvýšenie zapojenia Slovenska do európskeho jednotného digitálneho trhu, ale predovšetkým pripraviť Slovensko na celoplošnú digitálnu transformáciu hospodárstva a spoločnosti. Z globálneho hľadiska pri digitálnej transformácii patrí medzi najvýznamnejšie technológie aj technológia 5G. Zavádzanie technológie 5G prinesie postupnú zmenu v poskytovaní služieb prostredníctvom mobilného pripojenia s potenciálom na zvýšenie produktivity a rastu ekonomiky a je dôležité, aby z toho mala úžitok celá krajina. Otvoria dvere potenciálne revolučným technológiám, ako sú autonómne vozidlá a pokročilá výroba, umožnia pripojenie tisícom zariadení, ktoré sa dostanú do nášho každodenného života ako súčasť internetu vecí.

Zber údajov o mobilite je jediný spôsob, ako môžu inteligentné systémy poskytnúť účastníkom premávky a osobám s rozhodovacou právomocou dostatok informácií na optimalizáciu dopravných tokov, zvýšenie bezpečnosti a ochranu životného prostredia. Aby sa však skutočne uvoľnil potenciál IM a najmä MaaS, je potrebné zdieľať údaje rôznych poskytovateľov mobility. Skrytie údajov, ako sú napríklad informácie v reálnom čase o dostupnosti a umiestnení zdieľaných e-kolobežiek, za proprietárne API a obmedzujúce licencie masívne obmedzuje potenciálne hodnoty, ktoré by mohla generovať MaaS. Lokálne dátové uzly mobility, ako napríklad otvorené dátové platformy, poskytujú riešenia pre efektívnu výmenu dát prostredníctvom harmonizácie dátových štandardov a konsolidácie dátových licencií. Tieto dátové platformy umožňujú centralizovaný prístup k informáciám o polohe a dostupnosti všetkých existujúcich služieb zdieľania v reálnom čase. Nespočetné množstvo aplikácií MaaS a systémov na vyhľadávanie informácií profituje z tejto služby, pretože tieto súbory údajov a rozhrania API je možné integrovať priamo. 

Na úrovni EÚ je téma otvoreného prístupu k údajom o multimodálnej mobilite definovaná v rámci smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/1024 z 20. júna 2019 „o otvorených údajoch a opakovanom použití informácií verejného sektora“. Na základe tejto smernice členské štáty EÚ v súčasnosti budujú národné prístupové body pre údaje o mobilite. Súkromní poskytovatelia služieb mobility sa však zatiaľ nezohľadňujú v rámci existujúcich povinností týkajúcich sa otvorených údajov. Preto je potrebné týchto poskytovateľov explicitne presvedčiť, aby sprístupnili základné informácie o svojich službách pre integráciu do viacerých informačných systémov. Prepojenie dátových platforiem na regionálnej alebo národnej a európskej úrovni, harmonizácia dátových štandardov a licencovanie výrazne zníži túto zložitosť zdieľania dát (najmä cez hranice) a nakoniec povedie k ekosystému dát o mobilite, ktorý skutočne uvoľní potenciál IM. Medzi oblasti, ktoré je potrebné zohľadňovať pri spracovávaní údajov patrí najmä:

• Hospodárska súťaž – odmietnutie zdieľať údaje môže v určitých prípadoch vyvolať obavy zo zneužitia dominantného postavenia, najmä pokiaľ ide o vedúce technologické spoločnosti.
• Ochrana súkromia a údajov – ochrana súkromia osobných údajov by mala byť v rovnováhe so schopnosťou priemyselných subjektov získavať hodnotu zo zozbieraných údajov.
• Zhromažďovanie údajov – zhromažďovanie správnych údajov pre vývoj technológií veľkých dát súvisiacich s dopravou zostáva prakticky nemožné. Údaje o doprave sú často jednoducho nedostupné, ich obstarávanie alebo zhromažďovanie je nákladovo náročné, alebo nie sú dostupné v digitálnej forme.
• Vlastníctvo údajov – napriek absencii špecifického vlastníckeho práva k údajom by sa viacerí aktéri, ktorí sú zapojení do hodnotového reťazca veľkých údajov mohli pokúsiť uplatniť si nárok na vlastníctvo (časti) súboru údajov, čo by bránilo vytváraniu, prístupu, prepájaniu a opätovnému použitiu veľkých dát.
• Kvalita údajov – existuje vysoké riziko, že kvalita prepravných údajov bude nízka a nespoľahlivá. Existuje všeobecná potreba vytvorenia rámcov a pracovných postupov na spracovanie údajov, ktoré by zahŕňali kanály na spracovanie údajov, on-line a off-line techniky filtrovania údajov atď.
• Štandardizácia údajov – v sektore dopravy sa používajú rôzne formáty, normy a technológie pre spracovanie a ukladanie prepravných údajov. Nedostatočná štandardizácia dátových technológií znižuje kolaboratívny výskum, možnosť analyzovať a zdieľať údaje. V niektorých prípadoch použitia štandardizácia pomôže odvetviu posunúť sa vpred, ale toto by sa malo dôkladne prediskutovať s čo najväčším počtom zainteresovaných strán z odvetvia, aby sa namiesto toho nepotlačilo podnikanie.
• Bezpečnosť údajov – ochrana údajov pred neoprávneným použitím je čoraz zložitejšia a nákladnejšia. Zabezpečenie údajov, ktoré zahŕňa šifrovanie údajov, tokenizáciu a postupy správy kľúčov je vysoko špecializovaná funkcia, na ktorú je vybavených len málo organizácií. Zabezpečenie údajov je nevyhnutným predpokladom každého podnikania, najmä pre tých, ktorí pracujú s citlivými údajmi.

Vhodnou platformou pre technickú realizáciu riešenia bázy verejných dát o doprave je Konsolidovaná analytická vrstva (KAV) verejnej správy, ktorú buduje MIRRI SR. Ide o dátový sklad a súbor analytických nástrojov, ktoré umožnia spracovanie údajov (spájanie, čistenie, archivácia) a publikáciu výstupov v otvorenej forme vhodnej na strojové spracovanie, ako aj vo forme mapových interaktívnych podkladov. V rámci opatrenia tak bude potrebné vytvoriť vrstvu údajov o doprave v KAV, zapojiť identifikované zdroje údajov a namodelovať príslušné vzťahy a závislosti. Predpokladáme, že pôjde o otvorený systém, ktorý bude môcť využívať široká odborná verejnosť (pracovníci analytických jednotiek, firmy venujúce sa inteligentnej mobilite a podobne).

Teoreticky má Európa globálnu výhodu v porovnaní s inými geografickými oblasťami, pokiaľ ide o alternatívnu mobilitu k súkromnému vlastníctvu áut. Takmer každé stredne veľké až veľké európske mesto má komplexnú a hustú sieť verejnej dopravy, ktorá je predpokladom dostupnosti mobility na požiadanie. V praxi spoločnosti ponúkajúce platformy multimodálnej mobility v Európe čelia výzve, pokiaľ ide o integráciu verejnej dopravy na vnútroštátnej alebo dokonca komunálnej úrovni. Dôvodom je skutočnosť, že prevádzkovatelia verejnej dopravy vo všeobecnosti nie sú ochotní otvoriť svoje systémy, platformám tretích strán, ktoré sa snažia integrovať plánovanie ciest a rezerváciu v rámci niekoľkých druhov dopravy. 

Regióny EÚ navyše prechádzajú niekoľkými výzvami spojenými s mobilitou, ktoré si vyžadujú nové odpovede, technológie a spôsoby podnikania. Ak má Európa splniť svoje ciele v rámci zníženia emisií, potom je potrebné zefektívniť osobnú mobilitu zásadným spôsobom. Okrem skleníkových plynov má osobná mobilita aj veľký vplyv na zdravie, pretože je hlavným prispievateľom k zvýšeniu znečistenia ovzdušia v mestských oblastiach.

Demand-responsive Delivery (DRT) je flexibilný spôsob dopravy, ktorý sa prispôsobuje požiadavkám svojich spotrebiteľov. V minulosti bola často využívaná pre svoje sociálne výhody, zvyšujúce možnosti pre ľudí s obmedzenou pohyblivosťou alebo jednotlivcov, ktorí sú sociálne marginalizovaní. DRT však môže mať aj veľké prínosy pre životné prostredie prostredníctvom zníženia rozmanitosti súkromných áut na ulici a tým, že pomáha multimodálnej doprave v mestách, pričom funguje ako riešenie prvej/poslednej míle na prepojenie komunít. 

Mnohí vnímajú MaaS ako katalyzátor budúcej mobility, najmä pri zvažovaní jej potenciálneho vplyvu na sociálnu rovnosť. Sociálna rovnosť môže mať mnoho aspektov a faktorov a môže byť ovplyvnená množstvom problémov, ktoré nesúvisia s dopravou. Úlohou vlády je dotovať tam, kde to v konečnom dôsledku prináša verejnú hodnotu. Nástup a implementácia MaaS má potenciál zvýšiť efektivitu dopravných systémov a radikálne zmeniť spôsob, akým využívame služby mobility. Včasná spolupráca s trhovými partnermi a zainteresovanými stranami v oblasti dopravy je rozhodujúca, aby sa zabezpečilo, že úlohy a zodpovednosti vládnych a súkromných partnerov budú od začiatku jasne pochopené.

Prevádzkovatelia verejnej dopravy by mali zdieľať otvorené údaje a rozhrania API, aby umožnili ďalšiu integráciu rôznych dopravných prostriedkov, ako aj služieb mobility tretích strán. To by bolo pohodlné pre používateľa a zároveň by to bolo ľahko škálovateľné pre platformy digitálnej mobility. Prístup k údajom by musel zahŕňať nielen plány a údaje o polohe v reálnom čase, ale aj prístup k platobným systémom. Vlády tiež zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní a podpore inovácií – odporúčané úlohy vlády v rámci rozvoja MaaS zahŕňajú:

• Vytvorenie a udržiavanie právneho rámca a prostredia, ktoré podporuje investície súkromného sektora do verejne prospešných inovácií (vrátane legitimizácie patentovania a antitrustovej regulácie).
• Poskytovanie stimulov na inováciu vo verejnom záujme namiesto jednoduchého zamerania sa na hodnotu pre akcionárov. Existuje mnoho pák a mechanizmov, ktoré to umožňujú.
• Presadzovanie významu inovačnej kultúry vo verejnosti s cieľom poskytnúť podporu verejne prospešným technologickým pokrokom.

V slovenskom prostredí by sa opatrenia mali zameriavať na:

• poskytovanie usmernení pre nových účastníkov na trhu a etablovaných poskytovateľov platforiem MaaS s cieľom uľahčiť orientáciu v príslušných právnych predpisoch
• podporovanie nových podnikov v odvetví MaaS pri prijímaní rozhodnutí v súlade s vládnymi cieľmi
• povzbudzovanie poskytovateľov platformy MaaS, aby zahrnuli údaje o uhlíku pre každú ponúkanú trasu, čo spotrebiteľom pomôže vybrať si cesty s nižším obsahom uhlíka
• poskytovanie príkladov osvedčených postupov riešení MaaS
• pomoc miestnym orgánom pri vývoji alebo zvažovaní fungovania platforiem MaaS v ich oblastiach, vývoj miestnych riešení, ktoré stavajú na celoštátne schválených štandardoch

Úspešný vývoj prepojených a autonómnych vozidiel si bude vyžadovať rozšírenie klasického automobilového testovacieho prostredia, aby sa umožnilo overenie nových technológií novými spôsobmi. Väčšinu z toho umožnia pokročilé softvérové riešenia. 

Validácia a testovanie bezpečnosti zahŕňa definíciu komplexného súboru metodík a nástrojov, ktorých cieľom je overiť, či vozidlá spĺňajú regulačné a technologické požiadavky. Overenie bezpečnosti technológie je jedným zo stavebných kameňov pre bezpečné nasadenie automatizovanej dopravy na verejných komunikáciách. Metodiky a nástroje by sa mali týkať celého životného cyklu vozidla a je potrebné brať do úvahy automatizované vozidlo ako ďalší prvok v komplexnom systéme, ktorý interaguje s vysoko dynamickým a variabilným prostredím a s heterogénnymi účastníkmi cestnej premávky. Nákladovo efektívne riešenia sú prvoradé, pretože validácia CAD bude exponenciálne rásť v dôsledku prirodzenej zložitosti spojenej s exponenciálnym rastom scenárov, do ktorých bude vozidlo zapojené. Existuje mnoho výziev, ktoré je potrebné riešiť v súvislosti s automatizáciou ciest a jej overovaním/validáciou. V prvom rade je dôležité vykonať počiatočnú validáciu pre nové systémy, ktorá však musí zohľadňovať celý životný cyklus vozidla. Tieto prístupy predstavujú rôzne výzvy, okrem iného:

• Počiatočná validácia: digitálne dvojičky by mohli zmeniť spôsob, akým sú systémy navrhnuté a prevádzkované. Jednotlivé virtuálne reprezentácie vecí pomáhajú rozvíjať, uchovávať a meniť jednotlivé aspekty alebo celok. Digitálne dvojča by sa mohlo ukázať ako kľúčový faktor umožňujúci efektívne procesy overovania a validácie. Je dôležité zistiť minimálny súbor testov, ktoré poskytujú dostatočne vysokú spoľahlivosť pre nasadenie na verejné cesty. Mala by sa vymedziť komplexná, spoľahlivá, vyvážená a doplnková kombinácia fyzických testov a simulovaných testov, aby sa zaručila bezpečnosť vozidla pred jeho nasadením na verejné cesty.
• Granularita: testovanie by malo pokrývať niekoľko úrovní celého systému – úroveň komponentov, úroveň vozidla, úroveň systému (vrátane interakcie s ostatnými účastníkmi cestnej premávky a infraštruktúrou).
• Aktualizácia vozidla: ak hardvér alebo softvér vozidla je aktualizovaný, tieto zmeny a ich vplyv na bezpečnosť sa musia overiť. Je však dôležité jasne pochopiť, kedy by sa nová aktualizácia mala považovať za dostatočne odlišnú na začatie nového postupu overovania, alebo či je potrebné vyvinúť nové prístupy, ktoré by sa s aktualizáciou mohli vysporiadať.
• Životný cyklus vozidla: údržba systémov CAD by sa mala vykonávať počas životného cyklu vozidla a je potrebné zvážiť pravidelné aktualizácie.

Pre Slovensko je preto dôležité, aby bolo schopné poskytnúť kapacity na testovanie celého spektra technológií potrebných na úspech na tomto trhu. Opatrenia by sa mali zameriavať najmä na:

• Podporovanie virtuálnej validácie vrátane technológie tzv. digitálneho dvojčaťa a verifikačných schopností na doplnenie fyzického testovania čoraz zložitejších softvérovo riadených systémov.
• Vypracovanie kybernetických bezpečnostných noriem na testovanie a certifikáciu odolnosti a interoperability technológií proti kybernetickým útokom.
• Podporovanie inovatívnych nástrojov obstarávania, podpora a poradenstvo, ako sú napríklad podujatia typu „challenges“ a predsúťažné obstarávanie na stimuláciu dosiahnuteľných riešení na mieru.

„Regulačné sandboxy“ sa vytvárajú na obmedzené obdobia na testovanie modelov v kontrolovanom prostredí. Ako nástroj poskytuje a pomáha inovátorom experimentovať, aj keď inovácie nemusia byť v súlade s existujúcim právnym rámcom. Ešte dôležitejšie je, že umožňuje štátom a úradom objaviť rámce budúcej legislatívy a podporovať podobné inovácie v tejto oblasti.

Niekoľko krajín prijalo sandboxing, aby dosiahli ciele, ktorými sú podpora inovácií a ochrana záujmov spotrebiteľov. Empirické údaje získané z testovania v reálnom čase pomáhajú regulačným orgánom prijímať správne politické rozhodnutia. Prístup „učiť sa praxou“ umožňuje testovať nové technológie, ktoré za normálnych okolností čelia regulačným prekážkam. Sandboxy tiež podporujú pozitívny dialóg medzi regulačnými orgánmi a inovátormi, podnecujú investície, z ktorých majú prospech všetky zainteresované strany. Výhody sandboxingu zahŕňajú napríklad:

• Živé testovanie: inovátori môžu naživo otestovať životaschopnosť nových technológií nákladovo efektívnym spôsobom.
• Súdržné prostredie: regulačný sandbox pomáha zainteresovaným stranám jednoducho komunikovať a pomáha rozvíjať lepšie služby.
• Zmierňovanie rizika: regulačné riziká a nepredvídané komplikácie sa zmierňujú prostredníctvom nepretržitej spätnej väzby. 
• Podporovanie inovácií a priťahovanie investícií: priaznivé prostredie na pilotovanie nových inovácií pomáha krajinám lepšie sa umiestniť a prilákať investície.
• Neustály rozvoj: testovacia fáza umožňuje priebežné úpravy testovacích plánov a modelov s cieľom lepšieho vývoja produktov.
• Podporovanie tvorby politiky: dôkazy v reálnom čase pomáhajú pri hodnotení rizík a potenciálnych výhod technológie, ktoré sa následne riešia prostredníctvom nevyhnutných politických zmien.

Potenciálne výhody regulačného sandboxu podnietili niekoľko krajín, aby prijali tento prístup, čím vyslali signál trhu, že vlády chcú podporovať a priťahovať inovácie a top talenty z celého sveta.

Zavedenie nových koncepcií mobility si vyžaduje plné odhodlanie samospráv, štátu a členských štátov EÚ. Štátu sa odporúča, aby úzko spolupracoval so zainteresovanými stranami s cieľom harmonizovať zákony a nariadenia týkajúce sa rôznych dopravných prostriedkov a zabezpečiť, aby sa prevádzkovatelia verejnej dopravy otvorili novým konceptom mobility. Otvorený prístup k údajom a štandardizované rozhrania (napríklad API) pre ponuky verejnej a súkromnej mobility sú nevyhnutným predpokladom integrácie rôznych dopravných prostriedkov, ako aj verejnej dopravy.

Smart Mobility Lab (živé laboratórium) je interdisciplinárna platforma spolupráce na spoločné navrhovanie a testovanie inovatívneho plánovania a technologických riešení v oblasti mestskej mobility a verejnej dopravy, ktorých cieľom je zlepšiť ponuku ekologickej mobility pre konkrétnu skupinu používateľov alebo pre spoločnosť vo všeobecnosti. V praxi Mobility Lab v úzkej spolupráci so skupinou používateľov navrhuje inovatívne prístupy k riešeniu základných potrieb mobility v mestách (obciach), čím sa zabezpečuje, že mobilita vo fyzickom, technologickom alebo virtuálnom prostredí bude dostupná, inteligentnejšia, a teda aj udržateľnejšia.

Živé laboratórium inteligentnej mobility môže slúžiť ako modelová platforma pre koordináciu, implementáciu a demonštráciu inovatívnych riešení pre inteligentnú dopravu, ktorá poskytuje možnosť experimentovať a testovať inovácie pre autonómnu dopravu pred ich implementáciou do skutočnej premávky. Živé laboratórium je teda priestorom na testovanie budúcich dopravných riešení. 

V prvom kroku bude riešenie pozostávať z pilotného testovania – tzv. Proof of Concept – vybraných inovácií v oblasti inteligentnej mobility s cieľom získať poznatky potrebné pre budúce nastavenie podporných finančných mechanizmov pre realizáciu projektov v oblasti inteligentnej mobility. V druhom kroku budú nasadené vybrané inovačné koncepty v doprave. Jednou z možných oblastí testovania Proof of Concepts je použitie presnejších máp alebo viacerých typov máp na území testu a vyhodnotenie ich vhodnosti pre aplikáciu na území SR, testovanie cezhraničnej automatizovanej výmeny dopravných informácií napríklad pre autá jazdiace z ČR do SR, spracovanie údajov z áut s vyššou mierou autonómie riadenia a ich využitie pre inteligentné dopravné systémy, napr. v koncepte Smart City alebo na neustále zlepšovanie máp a pod. Nástroj živého laboratória možno použiť v ktorejkoľvek fáze plánovania mestskej mobility – od plánovania až po vývoj. Cieľom práce s týmto nástrojom je podporiť spoluprácu medzi rôznymi odborníkmi, úradníkmi a zástupcami užívateľských skupín s cieľom podporiť vývoj riešení pre inteligentnú mobilitu.

Zložitosti s vykonávaním experimentov v premávke v reálnom svete spôsobili, že používanie simulátorov sa stáva čoraz bežnejším, pokiaľ ide o analýzu a testovanie nových nápadov zahŕňajúcich riadenie dopravy. Pomocou simulátorov a rôznych dopravných simulačných modelov je možné veľmi podrobne simulovať problémy a situácie v reálnej premávke. V širšom zmysle možno modely simulácie dopravy kategorizovať do 3 typov v závislosti od úrovne detailov: makroskopické, mezoskopické a mikroskopické. Najmenej podrobný (makroskopický) je pohľad na dopravný tok ako celok, zatiaľ čo mikroskopické modely venujú pozornosť jednotlivým vozidlám a ich interakciám. Simulátory tak umožňujú vyhodnocovanie zmien infraštruktúry a dopravnej politiky ešte pred ich implementáciou v reálnom svete, čím umožňujú optimalizáciu zmien a v konečnom dôsledku vyhýbanie sa implementácii zlých dopravných politík.

Integrované nástroje AI pre veľké dáta a inteligentné komunikačné systémy s podporou internetu vecí sú neoddeliteľnou súčasťou inteligentných systémov monitorovania dopravy. Technické komponenty, ktoré definujú inteligentný systém monitorovania dopravy, sú semafory, inteligentné cesty, verejná doprava, inteligentné parkovanie a geopriestorový systém. Inteligentný systém riadenia dopravy poskytuje výhodu v tom, že ponúka bezpečnú verejnú dopravu, automatizáciu systému predaja cestovných lístkov atď. Ciele systému inteligentného riadenia dopravy zahŕňajú:

• Uprednostňovanie analýzy dopravných situácií v reálnom čase.
• Monitorovanie rýchlosti vozidiel cez snímače, ktoré upozorňujú vodičov na prekročenie rýchlosti.
• Uprednostňovanie inteligentného systému osvetlenia, ktorý šetrí obnoviteľné zdroje energie.
• Poskytovanie bezpečnej a presnej verejnej dopravy.
• Riadenie premávky prostredníctvom senzorov, GPS a GIS napríklad na križovatkách.

Zabezpečenie kvalitných mapových podkladov je pre kvalitné testovanie inteligentnej mobility kľúčové. Preto je dôležité nastavenie biznis modelu a navrhnutie infraštruktúry pre zber a sprostredkovávanie mapových podkladov nevyhnutných pre zavádzanie inteligentnej mobility a pre zvyšovanie plynulosti dopravy. Mapové podklady musia byť dostupné a aktualizované v reálnom čase (tzv. dynamické mapy) pre potreby testovania prostredníctvom nastavenia procesov systematického zberu a manažmentu údajov. Tieto mapové podklady možno zbierať prostredníctvom vozidiel vybavených snímacími systémami, ktoré budú pripojené do komunikačnej siete, licencované a regulované.

Dynamická mapa je databáza, ktorá zahŕňa informácie o vozidlách/doprave v reálnom čase do vysoko presných 3D máp. Ide o digitálne dvojča alebo digitálnu reprezentáciu ciest a iných štruktúr v mestských oblastiach. Dynamická mapa integruje štyri vrstvy informácií:

• statické informácie alebo 3D mapy vrátane informácií o cestách, jazdných pruhoch a umiestnení budov;
• polostatické informácie, ako sú plánované dopravné predpisy a práce na ceste, ako aj predpovede počasia pre veľké oblasti;
• polodynamické informácie, ako sú nehody, zápchy, dopravné predpisy a miestne počasie;  
• dynamické informácie, čo sú informácie v reálnom čase o blízkych vozidlách, chodcoch a dopravných signáloch atď. 

Pokiaľ ide o frekvenciu aktualizácie informácií, statické informácie sa aktualizujú aspoň raz za mesiac; polostatické informácie aspoň raz za hodinu; polodynamické informácie aspoň raz za minútu; a dynamické informácie v reálnom čase (aspoň raz za sekundu).

Štandardy funkčnej bezpečnosti autonómnych áut vyžadujú redundanciu v prípade zlyhania niektorého zo senzorov – LiDAR, radar, kamery atď. Zatiaľ čo senzory ako radar a LiDAR môžu poskytovať redundanciu na detekciu objektov, pokiaľ ide o kamery, ako zdroj redundancie môže slúžiť len veľmi presná mapa, ktorá pomáha autonómnemu vozidlu robiť správne rozhodnutia porovnaním ich vizuálnych pohľadov na svet s mapou uloženou v pamäti.

CAV potrebujú trojrozmerné zobrazenie okolitého prostredia, ktoré sa neustále aktualizuje a je presné na decimeter. Tieto podrobné mapy, niekedy nazývané mapy s vysokou mierou presnosti, budú obsahovať veci, ako sú obrázky povrchu vozovky a okolia, vrátane umiestnenia stromov, hydrantov alebo iných fyzických objektov v prostredí. Také mapy zahŕňajú veci, ktoré sa veľmi často nemenia, ako napríklad poznámky o šírke jazdného pruhu, umiestnenie značiek zastavenia, signálov a prechodov pre chodcov, ako aj prvky, ktoré si vyžadujú aktualizáciu, aby odrážali aktuálny stav cesty. Neexistencia informácií o najmenšej odchýlke na ceste, ako je napríklad nový stavebný projekt, by mohli mať katastrofálne následky. Vytvorenie podrobných máp, po ktorých budú jazdiť autonómne vozidlá, si bude vyžadovať nové typy spolupráce a nové partnerstvá medzi spoločnosťami a ekosystémom autonómnych vozidiel.

Kvalita údajov je rozhodujúcim faktorom pri tvorbe máp pre autonómne riadenie, čo znamená, že kľúčovou úlohou bude zistiť minimálne požiadavky na kvalitu údajov pre úspešné a bezpečné autonómne riadenie, ako aj vyhodnotiť vplyv nízkej kvality údajov na funkcie autonómneho vozidla. Popri minimálnych požiadavkách je potrebné vyvinúť vhodné metódy merania a ukazovatele kvality údajov pre mapy autonómneho riadenia, ako aj zlepšiť funkcie autonómnych vozidiel, aby boli odolnejšie voči chybám mapovania a škodlivým útokom.

Hoci sa všeobecne uznáva, že mapy budú kritickým faktorom umožňujúcim autonómne riadenie, zatiaľ nie je jasné, koľko máp alebo vrstiev máp je potrebné, ani reprezentácia alebo formát, ktorý najlepšie funguje pre rôzne funkcie. Je nepravdepodobné, že by jedna mapa spĺňala všetky komplexné požiadavky autonómneho riadenia, no zároveň by 50 rôznych máp pre 50 rôznych funkcií predstavovalo obrovské výzvy pri výpočte, ukladaní, údržbe a aktualizácii. Pre skutočnú využiteľnosť CAV je nevyhnutné vytvoriť mapy na úrovni mesta, regiónu a štátu. Súčasťou výzvy je aj to, ako zohľadniť miestne a regionálne rozdiely v geometrii ciest, dopravnom značení, ako aj v zákonoch a predpisoch o cestnej premávke.

Aktualizácia a údržba máp pre autonómne riadenie bude nepretržitou a trvalou výzvou. Súčasťou výzvy bude identifikovať, čo spúšťa zmenu na mape a na akej úrovni zmeny si oblasť vyžaduje premapovanie. Je tiež dôležité identifikovať frekvenciu aktualizácie máp pre rôzne funkcie a či je potrebné aktualizovať mapy mesačne, týždenne, denne alebo dokonca minútu po minúte. Tieto úvahy zase vyvolávajú problémy týkajúce sa nákladov a potreby identifikovať najefektívnejší proces aktualizácie bez kompromisov v oblasti kvality údajov.

SK RIS3 2021+ počíta s projektami integrácie inteligentného riadenia dopravných prostriedkov, tvorby máp s údajmi v reálnom čase a podpory a riadenia vozidla (HD mapy/mapy vo vysokom rozlíšení, Automotive Edge Computing, Local Dynamic Maps, GPS, mapové vrstvy, navigácia a iné, optimalizácia a nové typy algoritmov, cloudové výpočty, dátové prenosy V2V, V2I/cloud a podobne). V rámci tohto opatrenia sa počíta s vybudovaním základnej vrstvy HD máp a nastavením mechanizmu aktualizácie. Následne bude možné realizovať spomenuté nadstavbové služby a riešenia. Možnými prípadmi použitia nad vrstvou HD máp, ktoré by mali byť nasadzované v rámci zlepšovania dopravnej situácie sú:

• Riešenie komplexných lokačných problémov – inteligentné mapy v kontexte komplexných lokačných problémov. 
• Využitie vysoko presných máp pre rýchly a presný tracking dopravy v rámci rôznych technologických produktov a online a offline módov.
• Využitie vysoko presných máp pre mapovanie, analýzu, predikciu a reakciu na dopravné situácie v reálnom čase s cieľom zvýšiť bezpečnosť na cestách a zlepšiť plynulosť premávky.
• Využitie vysoko presných máp pre každodennú mobilitu, cestovanie občanov a nové spôsoby mobility (bicykle, autonómne autá, elektrické autá, car-sharing a podobne).
• Zlepšovanie dopravných modelov.

Vlády a podniky čoraz viac využívajú údaje o mobilite na vytváranie inovatívnych riešení. Zber a spracovanie údajov sa stáva základnou oporou pre mnohé z aplikácií v mobilite. Efektívne zdieľanie údajov o doprave naprieč vládnymi inštitúciami a pre verejnosť je tiež nevyhnutné na uvoľnenie plného potenciálu údajov a pochopenie vplyvov politiky v jednej oblasti na druhú. Na zabezpečenie dôvery verejnosti sa zdieľanie údajov musí opierať o vhodný právny základ a údaje sa musia uchovávať bezpečne. 

Možnosti zberu a využívania údajov sú nevyhnutné pre viaceré dopravné riešenia, ako je optimalizované plánovanie a prevádzka nabíjacej infraštruktúry pre elektromobily, integráciu verejnej prepravy alebo pre optimalizáciu správy vozového parku. Okrem toho môžu byť dáta využívané na lepšie monitorovanie dopravných systémov a plánovanie infraštruktúry. Nekoordinované riešenia založené na údajoch však môžu dokonca zhoršiť dopravné problémy. Preto je potrebný digitálny rámec pre zdieľané údaje riadený politikou na realizáciu udržateľnej budúcnosti mobility pri minimalizácii externalít. 

Subjekty majú často odpor k zdieľaniu údajov kvôli obavám o súkromie, kybernetickú bezpečnosť, konkurenciu a očakávanie výnosov. Zdieľaný digitálny rámec, ktorý umožňuje agregáciu viacerých nových zdrojov údajov a umožňuje rozhodovanie založené na údajoch, je potrebný na využitie pretrvávajúcich prerušení a realizáciu udržateľnej budúcnosti mobility. Zdieľané údaje budú tvoriť nervový systém budúcich systémov udržateľnej mestskej mobility, no samotné údaje nestačia – zdieľanie údajov medzi viacerými zainteresovanými stranami je potrebné koordinovať a riadiť na centrálnej úrovni, čo by malo zabezpečovať vládne centrum na zber údajov o doprave. Zriadenie centra pre zber údajov o mobilite bude z hľadiska procesných krokov vyžadovať:

• Vytvorenie právneho rámca, ktorý umožní zdieľanie údajov medzi verejnými a súkromnými subjektami a zároveň bude chrániť súkromie jednotlivcov.
• Vypracovanie usmernení a noriem na zber a zdieľanie údajov o mobilite od verejných a súkromných subjektov.
• Vytvorenie stimulov pre verejné a súkromné subjekty, aby zdieľali údaje s vládnym centrom.
• Vytvorenie koncepcie pre uľahčenie vývoja bezpečnej a spoľahlivej platformy na zdieľanie údajov o mobilite.
• Zriadenie nezávislého centra na monitorovanie používania údajov o mobilite a zabezpečenie súladu s právnym rámcom.

Opatrenie zriadiť centrálnu obstarávaciu organizáciu na národnej úrovni je stanovené s cieľom disponovať know-how na obstarávanie najčastejších predmetov obstarávania a disponovať aj odbornou a časovou kapacitou na testovanie zložitejších obstarávaní, resp. obstarávaní s techVytvoriť centrálnu obstarávaciu organizáciu pre IMnickými novinkami. Táto nová organizácia bude hľadať osvedčené postupy a aktívne spolupracovať s Úradom pre verejné obstarávanie.

Po testovaní a hľadaní inovatívneho prístupu vytvorí nová organizácia aktuálne súťažné podklady pre ďalších verejných obstarávateľov (napr. ministerstvá, VÚC, krajské mestá a pod.). Nová organizácia bude slúžiť aj ako kontaktný bod pre startupy, ktoré majú záujem navrhnúť inovačné obstarávania a zaviesť ich do praxe (napr. systém parkovania neobsadených platených miest na sídlisku a pod.).

Nová centrálna organizácia na obstarávanie inovácií by mala tiež úzko spolupracovať s podobnými centrálnymi organizáciami v EÚ. Táto spolupráca pomôže zdieľať informácie, zdroje a skúsenosti. Umožní to aj rozvoj osvedčených postupov a ďalšie inovácie v oblasti obstarávania.

Celkovo je cieľom zriadenia centrálnej obstarávacej organizácie na národnej úrovni zabezpečiť, aby všetky obstarávacie procesy prebiehali včas a efektívne s najlepším dostupným know-how a zdrojmi. Táto organizácia bude kľúčovým hráčom vo vývoji a implementácii inovatívnych riešení obstarávania.