Inovatívne obstarávania

Vzťah medzi inováciami a verejným obstarávaním

Existujú tri základné typy vzťahov medzi inováciami a verejným obstarávaním: 

Ako obstarávať inovácie?

Prostredníctvom verejného obstarávania sa dajú podporiť alebo priamo obstarať inovácie viacerými rôznymi nástrojmi. Zatiaľ čo niektoré z nich sú relatívne jednoduché, iné patria medzi najsofistikovanejšie procesy vo verejnom obstarávaní vôbec a vyžadujú si dôslednú prípravu, relatívne veľa času a nadpriemerne kvalitné personálne obsadenie tímu.

Medzi relatívne jednoduché nástroje patrí napr. definovanie predmetu zákazky cez tzv. „výkonnostné a funkčné požiadavky“.

Výkonnostné a funkčné požiadavky umožňujú verejnému obstarávateľovi definovať obstarávaný tovar nie cez jeho imanentné vlastnosti (napr.: definovaním požadovanej kapacity batérie v mAh), ale cez funkciu alebo výkon, ktorú má daný tovar plniť (napr.: požadovaná výdrž batérie zariadenia: najmenej dva dni). 

To umožňuje uchádzačom navrhnúť vlastné, často aj inovatívne riešenia, ktoré plnia funkciu požadovanú verejným obstarávateľom bez toho, aby spĺňali striktné požiadavky (napr. uchádzač môže ponúknuť zariadenie s menšou kapacitou batérie v mAh, ale

vyššou energetickou efektivitou, vďaka ktorej zariadenie vydrží požadované dva dni). Stanovenie požiadaviek cez výkon a funkciu slovenský zákon č. 343/2015 o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“) vyslovene umožňuje v § 42 ods. 2 písm. a) ZVO.

Ďalším relatívne jednoduchým nástrojom podpory inovácií vo verejnom obstarávaní je pripustenie tzv. „variantných riešení“ (pozri § 47 ZVO)

Verejný obstarávateľ zadefinuje svoje požiadavky na predmet zákazky, avšak zároveň uchádzačom umožní (alebo si dokonca od všetkých vyžiada) aj predloženie variantného, alternatívneho riešenia.

To uchádzačom umožní predložiť aj inovatívne riešenie, ktoré spĺňa sledovaný cieľ spôsobom, s ktorým verejný obstarávateľ pôvodne vôbec nepočítal.

• Platí, že čím sofistikovanejšia inovácia sa na trhu hľadá, tým je sofistikovanejší postup, ktorý k jej obstaraniu vedie. 
• Preto okrem vyššie uvedených relatívne jednoduchých riešení existujú aj omnoho komplexnejšie postupy a nástroje, ktoré sú určené na obstaranie inovácií. Medzi kľúčové pojmy v tejto problematike patria:
  • Rokovacie konanie so zverejnením (§ 70 ZVO)
  • Súťažný dialóg (§ 74 ZVO)
  • Súťaž návrhov (§ 119 ZVO)
  • Zastrešujúci pojem „Verejné obstarávanie inovácií“ (v angličtine „Public procurement of innovation“ odkiaľ pochádza skratka „PPI“), ktoré môže byť realizované aj prostredníctvom niektorého z troch vyššie vymenovaných postupov verejného obstarávania
  • Tzv. „Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím“ (v angličtine „Pre-commercial procurement“ odkiaľ pochádza skratka „PCP“), je obstaranie služieb výskumu a vývoja, ktoré je za splnenia istých podmienok vyňaté spod pôsobnosti smerníc a
  • Inovatívne partnerstvo (§ 78 ZVO), ktoré, zjednodušene povedané, spája PCP a PPI do jedného postupu verejného obstarávania.
• V ďalšej časti materiálu sa budeme venovať najmä posledným trom menovaným (PCP, PPI a IP) a vysvetleniu základných rozdielov medzi nimi. 

„Dvojfázový prístup“

Rozhodovací strom napravo tvorí prílohu č. 2 materiálu Európskej komisie s názvom Postupy verejného obstarávania a nástroje na podporu inovácii.

V prípade, ak obstarávanie zahŕňa aj výskum a vývoj, príručka medzi možnosťami uvádza aj tzv. „dvojfázový prístup“.O dvojfázovom prístupe hovoríme vtedy, ak po obstarávaní výskumu a vývoja (vo forme PCP, ktoré môže, ale nemusí spadať pod pôsobnosť zákona o verejnom obstarávaní – viď časť materiálu, ktorá sa venuje PCP) nasleduje druhé obstarávanie výslednej inovácie (vo forme PPI, ktoré vždy spadá pod pôsobnosť zákona o verejnom osbtarávaní).

Obstarávanie inovácií: Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím (PCP)

Účel PCP

Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím (Pre-commercial procurement, PCP) je nástrojom, ktorým sa posilňuje dopyt po inovatívnych riešeniach zo strany verejnej správy. Prostredníctvom PCP teda verejná správa zo strany dopytu vyzýva trh, aby vyvinul inovatívne riešenia pre potreby verejného sektora. V prípade úspechu PCP poskytuje prvú referenciu pre zákazníka, ktorá umožňuje spoločnostiam vytvoriť si konkurenčnú výhodu na trhu. PCP umožňuje verejným obstarávateľom porovnať viaceré rôzne prístupy k potenciálnym riešeniam a vyfiltrovať tie najlepšie, ktoré trh môže poskytnúť na riešenie verejnej potreby.

Verejní obstarávatelia môžu stimulovať inovácie zo strany dopytu tým, že vystupujú ako technologicky nároční zákazníci, ktorí nakupujú vývoj nových riešení a ich následné testovanie. To umožňuje orgánom verejnej správy rýchlejšie modernizovať verejné služby a vytvárať príležitosti pre inovatívne spoločnosti, aby zaujali vedúce postavenie na nových trhoch na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni. 

Základné vlastnosti PCP

• Za splnenia istých podmienok (viď nižšie) sa na PCP nevzťahujú smernice EÚ a teda ani slovenský ZVO, čo robí tento proces tak flexibilným ako je len možné
• Verejní obstarávatelia môžu dostávať služby výskumu a vývoja od viacerých konkurenčných dodávateľov súbežne, aby mohli porovnať alternatívne prístupy k riešeniu a identifikovať riešenia s najlepším pomerom ceny a kvality
• V rámci PCP sa verejní obstarávatelia za trhovú cenu delia s dodávateľmi o výhody a riziká spojené s právami duševného vlastníctva, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja. Dodávatelia si ponechávajú vlastnícke práva k právam duševného vlastníctva, zatiaľ čo verejní obstarávatelia si ponechávajú niektoré práva na používanie a licencie.
• Aj keď PCP neslúži na nákup vyvinutých tovarov, služieb alebo prác vo väčšom rozsahu (na to slúži PPI, ktoré môže, ale nemusí po PCP nasledovať), aj prostredníctvom PCP možno obstarať menšie množstvo vyvinutých tovarov, služieb a prác (v hodnote neprevyšujúcej 50% celkovej ceny za PCP)

Prečo EÚ podporuje PCP 

Európska komisia podporuje PCP pretože umožňuje obstarávateľom:

1. vyvíjať prelomové inovatívne riešenia pre spoločenské výzvy budúcnosti (napr. v oblasti zdravotnej starostlivosti a blahobytu, bezpečnosti, čistej a efektívnej energie, zmeny klímy)
2. poskytovať prvé referencie zákazníkom pre inovatívne spoločnosti
3. uľahčiť prístup nových inovatívnych subjektov (napr. začínajúcich podnikov, MSP) na trh verejného obstarávania
4. zdieľať riziká a výhody spojené s navrhovaním, vytváraním prototypov a testovaním nových výrobkov a služieb medzi obstarávateľmi a dodávateľmi
5. vytvárať optimálne podmienky pre širšiu komercializáciu a využívanie výsledkov výskumu a vývoja
6. znížiť fragmentáciu trhu, znížiť náklady pre obstarávateľov a rozšíriť trhové možnosti  pre spoločnosti 
7. vytvoriť vysokokvalifikované pracovné miesta v oblasti výskumu a vývoja v Európe
8. pôsobiť ako „pečiatka schválenia“ pre inovatívne spoločnosti, ktorá potvrdzuje trhový potenciál nových vznikajúcich technologických riešení, a tým prilákať nových investorov

Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím (PCP)

Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím (Pre-commercial procurement, PCP) je navrhnuté na to, aby smerovalo rozvoj inovatívnych riešení smerom k špecifickým potrebám verejného sektora (Smernica 24/2014), a to predovšetkým formou nákupu služieb v oblasti výskumu a vývoja zameraného na vývoj úplne nových riešení a prototypov. To v sebe odráža posun európskej stratégie smerom k inováciám – Európska komisia sa rozhodla podporovať od roku 2007 inovácie založené na dopyte na úkor podpory súkromných spoločností. Zásadný princíp PCP spočíva v tom, že jeden alebo viac verejných obstarávateľov (organizácie VS zodpovedné za nákup nových technológií) obstaráva služby výskumu a vývoja od hospodárskych subjektov s cieľom vyriešiť socioekonomické výzvy verejného záujmu, pre ktoré neexistuje na trhu riešenie, a je potrebné vyvinúť nové technológie bez záväzku vyhlásiť následne Verejné obstarávanie inovácií (PPI).

Ďalšie výhody PCP

• Aj keď dostávajú finančnú podporu, podniky/výskumné centrá majú 100 % práv duševného vlastníctva
• Prostredníctvom trhových konzultácií sa vytvára most medzi stranou dopytu (obstarávateľ) a ponukou (podniky)
• PCP je prístup s rozsiahlymi rokovaniami medzi všetkými zúčastnenými stranami, na ktorom sa môže podieľať viacero dodávateľov súťažiacich v rôznych fázach vývoja, čo znižuje kapacitné riziká a zvyšuje flexibilitu.
• PCP minimálne zdvojnásobuje bežnú úspešnosť komercializácie spoločností v porovnaní s vývojom produktu samostatne alebo s grantovou podporou

Základné fakty:

1. PCP sú zamerané na stimuláciu výskumu a vývoja inovatívnych riešení smerom ku konkrétnym potrebám verejného sektora
2. Typické pre PCP je zapojenie viacerých dodávateľov – „inovátorov“, ktorí navrhujú odlišné riešenia, z ktorých si verejný obstarávateľ nakoniec vyberie to najvhodnejšie. Zámerom PCP je získať vždy aspoň jeden finálny produkt, ktorý vzíde z porovnania aspoň dvoch prototypov
3. PCP sú obzvlášť užitočné v prípade strednodobých až dlhodobých inovácií prinášajúcich skokové zmeny (tj. disruptívne inovácie)
4. Aby dochádzalo k zdieľaniu rizík a prínosov podľa trhových podmienok, musia byť akékoľvek výhody výskumu a vývoja, ktoré verejný obstarávateľ zdieľa s firmou zúčastňujúcou sa PCP, kompenzované verejnému obstarávateľovi trhovou cenou. To možno vykonať napríklad formou zníženia ceny v porovnaní s výhradnými nákladmi na vývoj, aby táto cena odrážala trhovú hodnotu získaných prínosov a predpokladaných rizík pre firmu
5. PCP je možné realizovať na národnej / regionálnej / miestnej úrovni, ako aj v rámci cezhraničnej spolupráce, a to v závislosti od veľkosti projektu, komplexity projektu a náročnosti na technické a finančné kapacity

Obstarávanie inovácií: výnimka PCP zo ZVO

Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že služby výskumu a vývoja sú vyňaté spod pôsobnosti smernice 2014/24 (a teda aj slovenského ZVO), čo znamená, že pri ich obstarávaní nie je potrebné aplikovať postupy verejného obstarávania. 

Ako to už býva, aj z tejto výnimky existuje výnimka: smernica, ako aj ZVO, sa bude vzťahovať na služby výskumu a vývoja, ktoré spadajú pod CPV kódy 73000000-2 až 73120000-9, 73300000-5, 73420000-2 a 73430000-5, ale len za predpokladu, že sú kumulatívne splnené obe nasledovné podmienky: 

1. prospech z výskumu alebo vývoja týchto služieb plynie výlučne verejnému obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh a 
2. odplatu za poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ. 

Ak sú teda kumulatívne splnené všetky vyššie uvedené podmienky, bude aj pri obstarávaní služieb výskumu a vývoja potrebné aplikovať niektorý z riadnych postupov verejného obstarávania (napr. inovatívne partnerstvo).

Táto výnimka z výnimky je upravená v čl. 13 Smernice 2014/24 a bola taktiež transponovaná do ZVO, aj keď s malou chybou. Všeobecná výnimka na služby výskumu a vývoja je upravená v § 1 ods. 2 písm. d) ZVO, ktorý však súčasne stanovuje, že výnimka zo ZVO sa nevťahuje na služby uvedené v § 1 ods. 16 ZVO. Keďže však medzičasom bol do § 1 včlenený nový odsek, posunulo sa číslovanie predošlých odsekov, a správne by mal odkazovať na § 1 ods. 17 ZVO.

Podľa § 1 ods. 17 ZVO (ako aj podľa čl. 13 smernice 2014/24) sa tento zákon „vzťahuje na obstarávanie výskumných a vývojových služieb zodpovedajúcich kódom slovníka obstarávania 73000000-2 až 73120000-9, 73300000-5, 73420000-2 a 73430000-5, z ktorých prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh a odplatu za poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ.“

A contrario možno z citovaných ustanovení vyvodiť nasledovné závery:

1. Pokiaľ verejný obstarávateľ plánuje obstarať služby výskumu a vývoja spadajúce pod iné CPV kódy, ako tie výslovne uvedené vyššie, nemusí skúmať žiadne ďalšie podmienky a môže ich obstarať mimo režim smernice 2014/24 a ZVO v rámci tzv. PCP. Na tento postup sa neviažu žiadne formálne pravidlá a je tak maximálne flexibilný. 
2. Pokiaľ verejný obstarávateľ plánuje obstarať služby výskumu a vývoja spadajúce pod CPV kódy, ktoré sú výslovne uvedené vyššie, potrebuje si ešte zodpovedať dve otázky:
   1. Bude prospech z výskumu a vývoja plynúť len verejnému obstarávateľovi?
   2. Bude výskum a vývoj a financovať iba verejný obstarávateľ? 
3. Pokiaľ je odpoveď aspoň na jednu z týchto otázok „nie“, tak sa na obstaranie týchto služieb nevzťahuje smernica 2014/24 ani ZVO a môže aplikovať prakticky akýkoľvek vhodný prístup.

Príklady:

• Uvažujme, že verejný obstarávateľ obstaráva „služby týkajúce sa výskumu a vývoja bezpečnostných a ochranných materiálov“, ktoré sú v CPV slovníku definované kódom 73400000-6. Keďže tento CPV kód nepatrí medzi kódy vymenované vo „výnimke z výnimky“, upravenej v § 1 ods. 17 ZVO verejný obstarávateľ nemusí aplikovať ZVO za žiadnych okolností.
• Uvažujme, že verejný obstarávateľ obstaráva všeobecné služby výskumu a vývoja (CPV kód 73000000-2). Keďže tento CPV kód patrí medzi kódy vymenované vo „výnimke z výnimky“, tak si verejný obstarávateľ musí spraviť test a položiť si dve vyššie uvedené otázky. Ak vyvíja napr. informačný systém, ktorý bude slúžiť výslovne pre jeho účely a výhody z jeho vývoja „skonzumuje“ výhradne on (napr. informačný systém daňovej správy), na prvú otázku by odpovedal „áno“. Pokiaľ by si výskum tohto informačného systému aj sám financoval, tak odpoveď aj na druhú otázku by musela byť „áno“ a verejný obstarávateľ by bol povinný aplikovať niektorý z postupov ZVO (napr. inovatívne partnerstvo).

V súlade s textom smernice 2014/24 možno pre aplikáciu predmetnej výnimky odvodiť nasledujúce podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne:

• služby sa musia týkať výskumu a vývoja, a to z podstatnej (až výhradnej) časti predmetu plnenia danej verejnej zákazky, a musia byť so zvyšnými časťami predmetu plnenia (so zvyšnými službami) previazané,
• financovanie predmetu verejnej zákazky musí byť viaczdrojové – aspoň čiastočná úhrada musí byť poskytnutá z ďalších zdrojov, typicky od viacerých osôb, prípadne tiež zo strany dodávateľa, ktorý výskum či vývoj bude realizovať, a 
• výskum a vývoj musí byť „otvorený“, tzn. verejný obstarávateľ nesmie byť jediným užívateľom (adresátom) vedecko-výskumných či vývojových činností, t.j. výsledky výskumu a vývoja budú ďalej poskytované (či otvorené k využitiu) aj iným subjektom než verejnému obstarávateľovi a jeho individuálnej potrebe, prípadne aj verejnosti s cieľom dosiahnuť celkový vývoj ľudského poznania a zvýšenia stavu technológií („Public benefit“).

Pri realizácii PCP teda verejný obstarávateľ nemusí postupovať pri verejnom obstarávaní zákazky podľa ZVO, pokiaľ uzatvorenie zmluvy na poskytovanie služieb v oblasti výskumu a vývoja naplní podmienky uvedené vo výnimke.

Legislatíva v Slovenskej republike obmedzuje úhradu verejných zákaziek na služby vo výskume a vývoji na dotované náklady. Dotácia pokrýva len oprávnené náklady a neexistuje ustanovenie o zaplatení plnej ceny, ktorá by zahŕňala primeraný zisk. Tým je zaručené, že verejné prostriedky sa využívajú zodpovedne a efektívne. Formálny postup verejného obstarávania tiež nie je rovnaký ako predbežná trhová konzultácia. Vo formálnom postupe verejného obstarávania bude zložité uskutočniť všetky uvedené postupy nevyhnutné pre efektívny výskum a vývoj inovatívneho riešenia, rovnako ako v ňom nedochádza k uzatvoreniu zmlúv s viacerými dodávateľmi súčasne (výnimku predstavuje postup v IP vo fáze vývoja). Zmluva o výskume a vývoji musí byť časovo obmedzená a nesmie zahŕňať komerčnú výrobu a nákup konečného produktu.

Všeobecná metodika PCP bežne vyžaduje zdieľanie rizika, čo tento nedostatok kompenzuje tým, že riešitelia negenerujú pri svojej činnosti na riešení projektu žiadny zisk. Ide o významný faktor pri hodnotení postupu z pohľadu zdieľania rizika, čím je možné aplikovať všeobecnú metódu PCP (s menšími obmedzeniami) na existujúcu legislatívu na Slovensku.

Na základe obmedzení sa odporúča použitie metódy PCP prostredníctvom rámcovej zmluvy s viacerými účastníkmi. Na uzatvorenie rámcovej zmluvy by sa použil štandardný otvorený postup a neuplatňovali by sa žiadne výnimky z právnych predpisov a postupov verejného obstarávania. Financovanie výskumu by prebiehalo v rámci existujúcich alebo novovytvorených programových riešení pre potreby orgánov verejnej správy.

Obstarávanie inovácií: PCP – Fázy

Fázy verejnej zákazky PCPa

Fázy implementácie zákazky PCP

Obstarávanie inovácií: Príklad použitia PCP vpraxi

V-Con bol výskumný projekt EÚ na implementáciu technológie Building Information Modeling (BIM) v sektore výstavby a správy ciest. Projekt uvádzame ako príklad, pretože zahŕňal proces obstarávania PCP – po fáze analýzy boli dodávatelia softvéru vyzvaní na výberové konanie na implementáciu systému podľa špecifikácie konzorcia V-Con. Prvá výzva na predkladanie ponúk bola vyhlásená v septembri 2014. Implementácia projektu bola úspešná vo vytvorení nástroja na digitálnu výmenu informácií a spracovanie údajov pomocou open-source softvéru, ktorý bol navrhnutý podľa štruktúry definovanej národnými cestnými úradmi.

Projekt Virtual Construction for Roads

Opis a výsledky projektu:

The Virtual Construction for Roads (V-Con) bol európsky projekt spolufinancovaný 7. rámcovým programom Európskej komisie týkajúcim sa štandardizácie a implementácie technológie Building Information Modeling v sektore výstavby ciest a cestného manažmentu.

Projekt V-Con mal za cieľ zlepšiť efektívnosť národných cestných úradov zlepšením výmeny údajov v sektore civilnej infraštruktúry pomocou prístupu BIM. Na tento účel projekt zadefinoval štandardy, zaobstaral potrebný softvér a spustil PCP obstarávanie pre BIMserver a softvérové nástroje. Projekt mal dva hlavné ciele: vytvorenie návrhu verzie štandardizovanej štruktúry výmeny údajov a obstaranie a testovanie softvérových systémov v PCP. Projektový tím pôvodne dostal 14 návrhov v PCP a vybral 6 na ďalšie posúdenie. Po ďalšom hodnotení boli 4 vybrané pre vývoj prototypu a 2 boli vybrané pre finálnu fázu riešenia V-CON. NRO zo Švédska a Holandska sú s výsledkami spokojné.

Získané skúsenosti naznačujú, že pri štruktúrovaní ponúk pre verejné súťaže je dôležité zamerať sa na splnenie všeobecných požiadaviek namiesto podrobných požiadaviek. Odporúča sa tiež prezentovať ponuky prostredníctvom videa a zahrnúť ich do záverečných správ, aby sa ušetril čas a udržalo sa tempo. Okrem toho mať od začiatku väčšie konzorcium je výhodné pre všetky zapojené strany. Pred uzavretím zmluvy je dôležité určiť veľkosť konzorcia prostredníctvom požiadaviek. Ak to nie je možné, na zabezpečenie maximálnej kvality sa môže použiť verejné obstarávanie vo forme PCP.

Fakty projektu: 

• Status: Skončený 
• Trvanie (Október 2012 – Marec 2017)
• Financovanie: EU (FP7 | SP1 | ICT)
• Rozpočet: 3 461 804 EUR
• Partneri projektu: TNO (holandská organizácia pre aplikovaný vedecký výskum), TRV (Švédska dopravná správa), holandské ministerstvo infraštruktúry a vodného hospodárstva, CSTB (francúzske vedecké a technické centrum pre stavebníctvo)

Porovnanie so SK podmienkami a záver:

Verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím v opísanom prípade začalo tým, že verejný obstarávateľ prizval relevantných dodávateľov k účasti na predbežnej trhovej konzultácii. Cieľom obstarávateľa bolo v PCP fáze upraviť potreby a vytvoriť základný rámec výskumu a vývoja. Obstarávateľ neskôr produkty vyvinuté v PCP fáze musel obstarať prostredníctvom samostatného verejného obstarávania inovácií (PPI). Na základe odporúčaní zo skúseností tohto príkladu by sa mal pri obstarávaní promocou PCP použiť rýchly proces hodnotenia pre udržanie dynamiky.

Na Slovensku nie je verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím zatiaľ veľmi rozšírenou metódou.

Obstarávanie inovácií: PPI – základné informácie

Účel PPI

Prostredníctvom PPI sa vytvára dostatočne veľký dopyt, ktorý motivuje priemysel k investíciám do rozsiahlej komercializácie s cieľom uviesť na trh inovatívne riešenia v kvalite a cene potrebnej na masové nasadenie na trhu. To umožňuje verejnému sektoru modernizovať verejné služby pomocou riešení s lepším pomerom ceny a kvality a poskytuje spoločnostiam príležitosti na rast.

Verejné obstarávanie inovácií (Public procurement of innovation, PPI) sa uskutočňuje vtedy, keď verejný sektor využíva svoju značnú kúpnu silu (prostredníctvom obstarávania sa ročne vynakladá suma vo výške 14% z HDP EÚ) na včasné prijatie inovatívnych riešení, ktoré ešte nie sú vo veľkom rozsahu dostupné na komerčnom základe.

PPI sa dopĺňa s PCP, keďže PPI môže umožniť nasadenie riešení, ktoré boli vyvinuté v malom množstve v predchádzajúcom PCP, vo väčšom rozsahu. PPI sa môže použiť aj samostatne, aby sa na trh uviedli inovatívne riešenia, ktoré nie sú výsledkom výskumu a vývoja, ale napríklad organizačných alebo procesných inovácií.

Tri kroky na uskutočnenie PPI

Stručne povedané, PPI sa uskutočňuje v troch krokoch:

1. Vytvorenie veľkej kúpnej sily na strane dopytu (buď jedným dostatočne veľkým obstarávateľom alebo spojením niekoľkých menších do tzv. príležitostného spoločného verejného obstarávania podľa § 16 ZVO), ktorá môže motivovať priemysel k zvýšeniu výroby inovatívneho riešenia a následne ho za komerčne prijateľnejších podmienok ďalej ponúkať na trhu.
2. Obstarávateľ (obstarávatelia) oznámia zámer kúpiť kritické množstvo inovačných výrobkov s požadovanou funkčnosťou/výkonom a prípadne aj cenovými požiadavkami, za predpokladu, že ich priemysel dokáže do určitého dátumu uviesť na trh.
3. V treťom kroku nasleduje riadny proces verejného obstarávania inovatívnych riešení prostredníctvom niektorého z existujúcich postupov verejného obstarávania (napr. rokovacie konania so zverejnením, súťažný dialóg, súťaž návrhov, atď.).

Prečo EÚ podporuje PPI

Európska komisia podporuje PPI pretože umožňuje vytvorenie silného a stabilného dopytu po inovatívnych riešeniach prostredníctvom verejného obstarávania, ktoré má významné výhody, ako napr.

1. modernizácia verejných služieb pomocou kvalitnejších a nákladovo efektívnejších riešení a
2. posilnenie konkrétneho nového trhu s inovatívnymi riešeniami, pričom dopytom po značnom množstve produktov pomáha inovatívnym spoločnostiam dosiahnuť pri výrobe úspory z rozsahu a rozvíjať ďalej ich podnikanie.

Obstarávanie inovácií: Verejné obstarávanie inovácií (PPI)

Verejné obstarávanie inovácií (PPI)

PPI je verejné obstarávanie, pri ktorom verejní obstarávatelia vystupujú v úlohe prvozákazníkov inovatívneho tovaru alebo služieb, ktoré je blízko od zavedenia na trh alebo je už na trhu v malom komerčnom rozsahu dostupné, a to vrátane riešení založených na existujúcich technológiách použitých inovatívnym spôsobom.

Zámerom PPI je zakúpiť inovatívne riešenie a urýchliť uvedenie na trh. K PPI možno pristupovať z národného/regionálneho/miestneho pohľadu alebo s cieľom uskutočniť ho na medzinárodnej úrovni v rámci tzv. cezhraničného obstarávania. Rozdiel spočíva prevažne v komplexite zákazky, počte zapojených účastníkov a v právnom základe.

Výskum publikovaný Manchesterským inštitútom pre výskum inovácií skúmal výhody z inovácií vytvorených pre verejný a súkromný sektor, najmä pre zapojené firmy a spoločnosti. Výskum ukázal, že keď spoločnosti získajú verejné obstarávanie inovácií, takmer 80 % získa iné zákazky vo verejnom sektore, 55 % zvýši svoj predaj súkromnému sektoru a približne 30 % začne alebo zvýši svoje investície v zahraničí¹.

Prečo obstarávať inovácie?

• Vyššia efektívnosť a pridaná hodnota – možnosť získania riešenia, ktoré šetrí finančné prostriedky, administratívne kapacity, zvyšuje kvalitu plnenia a užívateľský komfort, prináša environmentálne a sociálne benefity a podobne,
• Podpora konkurenčného prostredia a životaschopných podnikov – jedna z možností boja proti stagnujúcemu trhu – otvárajú sa dvere konkurencii (najmä pre MSP, startupy, zahraničné subjekty) – podniky sú nútené ponúkať zlepšenia a výhodnejšie ceny,
• Zvyšuje imidž verejného obstarávateľa,
• Úspora nákladov v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte,
• Obchodné výhody napríklad z licencovania.

Základné fakty:

1. PPI sa používajú vtedy, ak je možné výzvy vyriešiť inovatívnym riešením, ktoré už v malom rozsahu existuje a nevyžaduje ďalší výskum a vývoj,
2. Rozsah PPI uzatvára medzeru medzi špičkovými technológiami/procesmi a zákazníkmi z verejného sektora, ktorí z nich môžu mať prospech,
3. PPI uvádza na trh verejnú zákazku na inováciu skôr, aby bolo možné dosiahnuť efektívnejšie verejné služby pri dosiahnutí vyššej hodnoty za vynaložené náklady,
4. PPI si nemožno zamieňať s osobitným postupom verejného obstarávania Inovatívnym partnerstvom (článok 31 Smernice 24/2014/EÚ). PPI je termín zastrešujúci viaceré riadne postupy verejného obstarávania pri nákupe inovácií (napr. súťažný dialóg alebo súťaž návrhov), ktorým môže ale nemusí predchádzať PCP. Inovatívne partnerstvo je postup sui generis spájajúci PCP a PPI do jedného a jedinečného postupu obstarávania.

Obstarávanie inovácií: PPI – Postup zadávania PPI

Vzhľadom na veľmi široko vnímaný obsah pojmu „PPI“, nie je možné určiť jeden konkrétny vhodný spôsob verejného obstarávania v tejto oblasti. Je preto potrebné zvoliť vhodný postup vždy individuálne, v každom konkrétnom prípade, podľa charakteru obstarávanej verejnej zákazky.

Zadaním verejnej zákazky na účely VVaI sa podľa ZVO rozumie uzavretie odplatnej zmluvy medzi verejným obstarávateľom a dodávateľom, z ktorej vyplýva povinnosť dodávateľa poskytnúť dodávky, služby alebo stavebné práce. Verejný obstarávateľ je povinný zadať verejnú zákazku v zadávacom konaní, ak nie je v ZVO stanovené inak. Táto povinnosť sa považuje za splnenú aj vtedy, ak je verejná zákazka zadaná na základe rámcovej dohody, v dynamickom nákupnom systéme alebo obstarávaná od centrálneho zadávateľa alebo jeho prostredníctvom. Pre verejné obstarávanie inovácií sú nepochybne vhodné tieto postupy verejného obstarávania:

• Rokovacie konanie so zverejnením
• Súťažný dialóg alebo
• Súťaž návrhov.

Konkrétny postup bude ďalej vychádzať z relevantného súťažného postupu. „Konkrétne kroky, ktoré je potrebné vo verejnom obstarávaní vykonať, sa líšia v závislosti od zvoleného postupu.“

PPI dopĺňa Verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím (PCP), pretože PPI môže umožniť rozsiahlejšie nasadenie riešení, ktoré boli vyvinuté v malom množstve v predchádzajúcom PCP. PPI je možné použiť aj samostatne, na uvedenie na trh inovatívnych riešení, ktoré nie sú výsledkom výskumu a vývoja, ale napríklad organizačných alebo procesných inovácií.

Obecné kroky pred zadaním verejnej zákazky:

Obstarávanie inovácií: Použitie PPI v praxi

Vzhľadom na veľmi široko vnímaný obsah pojmu PPI a nejednoznačnosť metodiky postupu pri zadávaní PPI, uvádzame príklad projektu, ktorý poskytuje skúsenosti a nástroje pre zvyšovanie povedomia a úrovne inovačných projektov.

Projekt P4ITS

Opis a výsledky projektu:

Tematická sieť P4ITS spája jednotlivcov a organizácie so skúsenosťami s verejným obstarávaním technológie inteligentných dopravných systémov (ITS). Sieť tvoria verejní a súkromní prevádzkovatelia ciest, ako aj verejné subjekty orientované na inovácie z 10 krajín Európskej únie: Rakúska, Belgicka, Dánska, Fínska, Francúzska, Talianska, Maďarska, Luxemburska, Španielska a Švédska. Sieť každý rok organizuje štyri pracovné stretnutia, na ktorých sa diskutuje o tom, ako realizovať verejno-súkromné partnerstvá pre kooperatívne ITS. To umožňuje účastníkom učiť sa jeden od druhého a zdieľať svoje skúsenosti v tejto oblasti.

P4ITS úspešne publikovali zborník svojich aktivít, čím upozornili na dôležitosť diskutovaných otázok a získali nových partnerov, aby sa do siete zapojili. Dôležitým úspechom siete bolo zvyšovanie povedomia o PPI ako o jednom prístupe v balíku nástrojov. Mechanizmy vyvinuté P4ITS viedli k úspešnej implementácii niekoľkých projektov (FREILOT, Compass4D, A58 Shockwave Traffic Jam, SISCOGA, DRIVE-C2X, Mobi2Grid)

Fakty projektu: 

• Status: Skončený 
• Trvanie (December 2013 – Máj 2015)
• Financovanie: EU (CIP-ICT-PSP-2013-7)
• Rozpočet: 442 499,99 EUR

Porovnanie so SK podmienkami a záver:

PPI je nástroj, ktorý má potenciál podporiť zavádzanie inteligentných dopravných systémov (ITS) s cieľom uspokojiť potreby mobility ľudí a tovaru. Je to efektívny spôsob, ako môžu verejné orgány a prevádzkovatelia ciest riadiť vývoj nových riešení v oblasti výskumu a vývoja od rôznych dodávateľov. 

Na základe tohto príkladu možno odporučiť vytvorenie obdobnej tematickej siete o verejnom obstarávaní inovácií v oblasti IM / ITS. Sieť by spájala široké spektrum účastníkov, aby prezentovali výsledky a skúsenosti z rôznych medzinárodných projektov PPI/PCP, diskutovali o využití rôznych nástrojov a prístupov obstarávania v oblasti IM / ITS.

Obstarávanie inovácií: Súvis PCP a PPI

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, PCP a PPI nie sú pri obstarávaní inovácií konkurenčnými nástrojmi, ale naopak, vzájomne sa dopĺňajú. PCP bude vo väčšine prípadov vyňaté spod pôsobnosti ZVO a je zamerané na obstaranie služieb výskumu a vývoja, avšak nie na výsledky (produkty) tohto výskumu a vývoja (resp. len vo veľmi malej miere). Na obstaranie výsledkov (produktov) výskumu a vývoja, teda na obstaranie inovácií samotných, už musia verejní obstarávatelia použiť PPI (teda niektorý z riadnych postupov verejného obstarávania). Po PCP však nemusí nasledovať PPI, a rovnako platí, že uskutočniť PPI možno aj bez predošlého PCP. Pokiaľ však tieto postupy nasledujú po sebe, hovoríme o tzv. dvojfázovom prístupe, ktorý je zachytený v nasledovnej schéme:

Obstarávanie inovácií: Záver

Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že práva duševného vlastníctva pri obstarávaní služieb výskumu a vývoja predstavujú relatívne bežné dojednania. Spravidla ich nastavuje verejný obstarávateľ vopred v súťažnej dokumentácií, ale odporúča sa tak spraviť vždy po konzultácií s potenciálnymi záujemcami (napr. počas prípravných trhových konzultácií podľa § 25 ZVO pred vyhlásením konkrétneho postupu¹).

Vychádzajúc z praxe EÚ si obstarávatelia pri PCP nevyhradzujú výsledky výskumu a vývoja výlučne pre svoje použitie. Každý dodávateľ výskumu a vývoja, ktorý vytvára výsledky v PCP, vlastní práva duševného vlastníctva spojené s vlastnými výsledkami (spolu so zodpovednosťou a nákladmi na ochranu týchto práv duševného vlastníctva). Verejný obstarávateľ získava bezlicenčné práva na využívanie výsledkov výskumu a vývoja na vlastné použitie, ako aj právo požadovať od zúčastnených poskytovateľov výskumu a vývoja udelenie nevýhradných licencií tretím stranám na využívanie výsledkov za spravodlivých a primeraných trhových podmienok bez práva na sublicenciu². Konečné rozhodnutie týkajúce sa nastavenia práv duševného vlastníctva je v dispozícii verejného obstarávateľa, ktorý by však nemal toto rozhodnutie robiť bez konzultácie s trhom. Trhové konzultácie sú zároveň mechanizmom na to, aby sa tieto práva upravili v súlade so slovenským právnym poriadkom a v tejto súvislosti nie je známa žiadna legislatívna prekážka z tejto oblasti brániaca obstarávaniu služieb výskumu a vývoja, príp. inovácií.

Analýza konceptu Inovatívneho partnerstva

Definícia

Špecifický postup verejného obstarávania, ktorý obstarávateľovi poskytuje možnosť nadviazať partnerstvo s jedným alebo viacerými partnermi, ktorí vykonávajú konkrétnu výskumnú a vývojovú činnosť

Použitie v praxi

Nákup inovatívneho produktu, ktorý nie je dostupný na trhu

Výhody

• Vystavenie novým myšlienkam a spôsobom myslenia 
• Využitie konkurenčnej výhody 
• Zníženie nákladov na inovácie 
• Skrátenie času uvedenia na trh

Nevýhody

• Rôzne ciele verejnej politiky a iniciatív súkromného sektora 
• Schopnosť spolupracovať kvôli integrálnym slabostiam
• Technologické, trhové, organizačné riziká 

Analýza konceptu IP: Definícia inovatívneho partnerstva

Inovatívne partnerstvo z pohľadu EÚ 

Ako hlavný nástroj umožňujúci dosiahnutie stanovených cieľov, bol v nových smerniciach EÚ (čl. 31 Smerníc 2014/24/EU) predstavený inštitút inovatívneho partnerstva, a to ako samostatný druh verejného obstarávania, ktoré by prostredníctvom prepojenia fázy vývojovej, tak fázy komerčnej, malo umožniť preklenúť existujúcu obmedzenú možnosť verejných obstarávateľov zavádzať inovatívne prvky do oblasti verejného obstarávania. V tomto zmysle spája inovatívne partnerstvo dohromady aktivity výskumu a vývoja, tj ciele PCP, a nákup inovatívneho riešenia, tj hlavný cieľ PPI. Je potrebné zdôrazniť, že inovatívne partnerstvo nie je možné využiť na priamy nákup inovácií, pretože jeho súčasťou sú aj aktivity výskumu a vývoja.

Inovatívne partnerstvo z pohľadu legislatívy SR

Zákon o VO upravuje podmienky použitia inovatívneho partnerstva v § 78 a nasl., ktoré rieši „potrebu inovatívneho produktu, služby alebo diela, ktoré nie je možné splniť kúpou produktov, služieb alebo diel už dostupných na trhu“, ergo je aplikovateľné v prípadoch, keď na trhu nie je dostupné žiadne riešenie.

Podstatou IP je, že k inováciám dochádza v priebehu plnenia zákazky. Pri väčšine iných postupov VO už vie, aký typ riešenia kupuje, t.j. k inováciám dochádza vo fáze pred uzatvorením zmluvy a spravidla končia uzavretím zmluvy, keď sa dohodnú presné charakteristiky zvoleného riešenia. Pri inovatívnom partnerstve obstarávateľ uzavrie zmluvu s najlepším potenciálnym dodávateľom, alebo dodávateľmi inovácií, ktorí vyvinú inovačné riešenie a zabezpečí realizáciu.

Analýza konceptu IP: Výhody a Nevýhody IP

Inovatívne partnerstvo je z mnohých dôvodov kritizované. Po prvé sa jeho pravidlá javia veľmi chabo stanovené, navyše následná fáza zákazky nie je obmedzená časovo alebo len na prvý produkt či službu, ale podporuje zavádzanie vo veľkej mierke. Európske smernice navyše ani neurčujú, aké riešenie zvoliť v prípade, že je partnerstvo uzavreté s viacerými hospodárskymi subjektmi a ako životaschopné sa ukáže byť viac produktov a či by v takom prípade mala byť zorganizovaná súťaž na konečný výber riešenia.

Výhody Inovatívneho partnerstva (IP)

• Vystavenie novým myšlienkam a spôsobom myslenia – kľúčovou výhodou spolupráce je, že môže priniesť kontakt s novými perspektívami, konceptmi, postupmi a technológiami
• Využitie konkurenčnej výhody – schopnosti v IP vylepšené dodatočnými kritickými zručnosťami a zdrojmi možno využiť na prilákanie ďalších partnerov a zdrojov
• Zníženie nákladov na inovácie – získavanie odborných zručností, vedomostí a vybavenia pre inovácie možno znížiť spoluprácou so subjektmi, ktoré už majú niektoré z požadovaných kapacít, čo môže znížiť náklady a znížiť riziká
• Skrátenie času uvedenia na trh – spolupráca v partnerstvách umožňuje rýchlejšie vytváranie, hodnotenie a implementáciu inovačných konceptov. IP, ktoré dokážu rýchlejšie presadiť koncepty do implementácie, majú väčšiu šancu udržať si konkurenčnú výhodu

Nevýhody Inovatívneho partnerstva (IP)

• Vládne inštitúcie často nie sú schopné dostatočne spolupracovať kvôli integrálnym slabostiam, ako je charakteristická pomalosť a nepružnosť
• Technologické riziká – riziká vyplývajúce z neschopnosti vybraných partnerov poskytnúť požadované riešenia, výberu nesprávnej alebo neoptimálnej technológie, predčasného výberu technológie, neúspešného vybudovania technologických kompatibilít, neschopnosti vlastného vývoja riešení alebo nemožnosti získať požadované komponenty a znalosti 
• Komplexnosť procesov – VO vo všeobecnosti je administratívne náročný proces, pričom inovatívne partnerstvo patrí medzi jeho najnáročnejšie postupy, s ktorým je aj v EÚ relatívne málo skúeností a na Slovensku žiadne. To môže viesť k zlyhaniu inovácie a zvýšeniu nákladov. To vedie k menej dostupným rozpočtom na inovácie (Lember et al., 2011).
• Cena inovácií – na začiatku je cena inovatívnych produktov zvyčajne vyššia ako cena existujúcich produktov. Obstarávateľ musí byť schopný začleniť vyššiu cenu do svojej vlastnej stratégie. (Zelenbabic, 2015).
• Odhad nákladov – na stanovenie predpokladanej hodnoty verejný obstarávateľ využíva pri klasických verejných zákazkách svoje predchádzajúce skúsenosti s obdobným alebo rovnakým predmetom plnenia, čo tu nie je možné.
• Neistý výsledok – pokiaľ ide o výskum, vývoj a inovácie, výsledok nie je jasne predvídateľný

Analýza konceptu IP: IP v SK podmienkach

Inovatívne partnerstvo je postup verejného obstarávania, ktorý je relatívne nový a v Slovenskej republike zatiaľ nebol úspešne implementovaný. Bol zavedený do zákona, no nestal sa bežne používaným postupom verejného obstarávania ani v iných krajinách Európskej únie. 

Tento typ procesu obstarávania umožňuje verejným subjektom spolupracovať so súkromnými spoločnosťami alebo organizáciami s cieľom vyvinúť a dodať inovatívne riešenia, ktoré budú spĺňať potreby spoločnosti. Ide o kooperatívny prístup, ktorý môže spájať rôzne zručnosti a odborné znalosti s cieľom poskytnúť riešenia, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám verejného sektora. Môže tiež pomôcť vytvoriť efektívnejší a nákladovo efektívnejší proces verejného obstarávania.

Inovatívne partnerstvo spája prvky rokovacieho konania so zverejnením a súťažného dialógu s cieľom dosiahnuť najlepší pomer kvality a ceny. Partnerstvo sa vyhlasuje pre neobmedzený počet ekonomických subjektov, avšak verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na účasť (najmenej troch). 

Podstatu inovatívneho partnerstva približuje aj dôvodová správa k § 78 až 80 ZVO. V tejto dôvodovej správe inovatívne partnerstvo predstavuje nový špecifický postup verejného obstarávania. Jeho použitie je naviazané na existenciu potreby vyvinúť inovačný výrobok, službu alebo inovačné stavebné práce a potreby kúpy takéhoto výrobku, služby alebo stavebných prác. To znamená ,že daný predmet zákazky ešte neexistuje na trhu, avšak verejný obstarávateľ môže použitím inovatívneho partnerstva svoje potreby uspokojiť.

V SR neexistuje aplikačná prax pre nedostatok know how, absentujúcu metodiku, absenciu inovačnej stratégie, ale aj nedostatok informovanosti. Iné členské štáty najmä na severe a západe EÚ majú (nie veľmi početné) skúsenosti s inovatívnym partnerstvom, a to najmä v projektoch financovaných EÚ.

Porovnanie s legislatívou ČR

Zákonná úprava inovatívneho partnerstva v § 78 až 80 ZVO je transponovaná z čl. 31 Smernice 2014/24. Komparáciou SK a CZ úprav možno skonštatovať, že slovenský zákonodarca netransponoval uvedené ustanovenie so zásadnými odlišnosťami. Rovnaký záver možno vysloviť aj o českej právnej úprave tzv. „konania o inovačnom partnerstve“, ktoré je upravené v § 70 až 72 zákona č. 134/2016 Sb. o zadávaní verejných zákaziek (malou výhodou českej úpravy v porovnaní so slovenskou je, že § 72 českej úpravy je chronologicky zoradený podľa úkonov tak, ako nasledujú aj v samotnom IP).

Na Slovensku sa postup Inovatívneho partnerstva doposiaľ (február 2023) úspešne nevykonal, čo znemožňuje porovnať praktické skúsenosti so znením zákona a identifikovať prípadné nedostatky právnej úpravy. Táto absencia praktických skúseností zároveň znamená absenciu rozhodovacej praxe ÚVO, a teda aj slovenských súdov. To znamená, že v súčasnosti neexistujú žiadne vnútroštátne zdroje výkladu právnej úpravy IP a takisto neexistuje možnosť porovnať výklad práva týchto orgánov s inými orgánmi v rámci EÚ. 

V tomto kontexte je však najdôležitejšie, že úprava IP obsiahnutá v Smernici 2014/24 už dnes disponuje pomerne rozpracovanou metodikou zo strany inštitúcií EÚ. Keďže slovenské orgány sú povinné vykladať slovenské právne predpisy v súlade so smernicami EÚ, práve tieto metodické materiály predstavujú cenný autentický výklad práva, od ktorého by sa slovenské orgány nemali odchýliť.

Počty súťažných postupov VO za roky 2017 – 2021

Aj z uvedenej tabuľky vyplýva, že rozvoj podpory inovácií prostredníctvom verejného obstarávania na Slovensku bude náročný proces. Keďže PCP nepatrí medzi formalizované postupy VO, neevidujú sa k nemu štatistiky, avšak s určitosťou možno povedať, že sa ich veľa na Slovensku nepodarilo ukončiť. Čo sa PPI týka, ako bolo uvedené vyššie, zahraničná prax odporúča na ich zadanie najmä Rokovacie konanie so zverejnením, súťaž návrhov alebo súťažný dialóg. Z vyššie uvedenej tabuľky vyplýva, že na Slovensku tieto náročnejšie postupy VO nemáme vôbec osvojené a prakticky sa nevyužívajú. Nuž a čo sa týka spojenia PCP a PPI do jedného postupu, teda do IP, tak to sa nepodatilo vyhlásiť nikdy. Možno tak skonštatovať, že na Slovensku chýba prax so všetkými základnými nástrojmi vhodnými VO pre podporu inovácii.

Použitie IP v IM

Z vyššie uvedeného vyplýva, že úprava IP je v slovenskej legislatíve obdobná ako v Smernici 2014/24 a vďaka metodickému výkladu na EÚ úrovni sa aj prípadne rozdiely budú vykladať eurokonformne. To znamená, že v danej chvíli nemožno právnu úpravu de lege lata označiť ako prekážku v podpore obstarávania inovácii. Legislatívna modifikácia procesov vo VO tak nie je v súčasnosti nevyhnutná

Ako príklad dobrej praxe uvádzame projekt, ktorý bol obstaraný formou inovatívneho partnerstva s cieľom zaistiť riešenie spracovania a interpretácie Big Data od mobilných operátorov pre potreby projektovania verejnej hromadnej dopravy. Projekt bol zvolený, pretože sa implementoval v prostredí podobnom SR a ťažil z výhod nástroja IP.

Inovatívne využitie mobilných dát pri plánovaní verejnej dopravy

Opis a výsledky projektu:

Cieľom projektu bolo vytvorenie softvérového nástroja, ktorý umožní spracovanie Big Data od mobilných operátorov ako podkladu pre plánovanie a optimalizáciu verejnej hromadnej dopravy.

Vecným výstupom projektu je softvérový systém (vrátane HW zaistenia) s integrovanou dátovou logikou, ktorý umožňuje využitie rôznych zdrojov dát o pohybe cestujúcich vo zvolenej geografickej oblasti a generuje dostatočné podklady pre optimálne nastavenie systému dopravnej obslužnosti v rámci celej oblasti PID.

Výsledky projektu boli, v súlade s princípmi inovačného partnerstva, rozdelené do dvoch častí – výsledky inovačného partnerstva a výsledky obchodnej fázy. Jednalo sa o pilotné overenie a otestovanie výsledkov inovačného partnerstva vzhľadom na ciele, ktoré majú byť následne naplnené v rámci obchodnej fázy.

V rámci fázy inovačného partnerstva vzniklo riešenie, ktoré bolo otestované v laboratórnych podmienkach a následne boli jeho funkcionality preverené v reálnom prostredí. Projekt sa podarilo presunúť do obchodnej fázy, kedy došlo k rozšíreniu jeho funkcionalít na celé územie, v ktorom koordinuje dopravnú obslužnosť spoločnosť ROPID.

Fakty projektu: 

• Status: Skončený 
• Trvanie: Január 2019 – December 2021
• Financovanie: EÚ (EŠIF)
• Rozpočet: 48 232 117,72 Kč

Porovnanie so SK podmienkami a záver:

Realizácia projektu, bola rozdelená do troch etáp, ktorými sú prípravná fáza,  etapa inovačná a etapa obchodná. V druhej a tretej etape, realizovanej v režime inovačného partnerstva, došlo k realizácii vlastných VVaI aktivít – vývoj, testovanie, odlaďovanie, meranie výstupov, a to všetko v laboratórnom aj reálnom meradle.

Pre Slovensko nie je implementácia podobných projektov cudzia. V súčasnosti prebieha projekt štatistického úradu SR s názvom Socioekonomické aspekty Big Data (SEABD. OPII), ktorý má okrem iného tiež preskúmavať možnosti využitia veľkých dát od mobilných operátorov. 

Český projekt zvolil obstarávanie formou inovatívneho partnerstva a ťažil z výhod tohto nástroja, najmä skrátenie času uvedenia na trh, pretože uviedol riešenie na trh do 3 rokov.

Ako ďalší príklad dobrej praxe uvádzame projekt, ktorý bol vypracovávaný na území SR počas doby koronavírusu, no nebol dokončený kvôli zlepšenej situácii COVID-19

Obstaranie respirátorov FFP2 so zvýšenou priepustnosťou vzduchu 

Opis projektu:

Projekt reagoval na povinnosť nosenia respirátorov triedy FFP2 pre zasahujúci personál IZS, čo mimoriadne zhoršovalo výsledky, nakoľko museli vykonávať svoju činnosť s obmedzeným dychom (štandardný FFP2 prepúšťa počas filtrácie iba zmenšený objem vzduchu). Ochranné zložky avšak často vykonávajú fyzickú činnosť pri ich nosení a musia ju prerušiť alebo vykonávať slabšie/s obmedzeniami. 

Postup tvorby IP: 

1.) ZADANIE – vyrobiť látku, ktorá bude mať parametre FFP2, ale priepustnosť vzduchu bude viac ako 95%.

2.) REŠERŠ, PTK – Verejný obstarávateľ prostredníctvom bežných vyhľadávacích nástrojov alebo konzultácie s univerzitami vo svojej vlasti a pod. zistí, či sa niekto tomuto problému venoval a či platí skutočnosť, že požadovaný materiál neexistuje, prípadne je málo dostupný alebo veľmi drahý. 

• Následne uverejní predbežné oznámenie alebo pravidelné informatívne oznámenie podľa § 26 ods. 2 ZoVO. V ňom relatívne jednoducho popíše potrebu dosiahnutia stavu – vynájdenie materiálov, ktoré zastúpia súčasné formy respirátorov FFP2, avšak budú mať významne zvýšený prietok vzduchu (napr. ho spomalia max. o 5%). Je optimálne, ak želaný výsledok je od počiatku merateľný.
• Vykoná písomné alebo online/osobné konzultácie so záujemcami v PTK a zistí, či majú napr. výskumné alebo výrobné kapacity v predmete zákazky a či si vedia predstaviť, že (resp. za akých okolností) majú možnosť hľadať také materiály (aktívne uhlie alebo iné), ktoré neobetujú priepustnosť v takom veľkom rozsahu ako existujúce technológie. 

3.) VYHLÁSENIE POSTUPU IP – Vyhlási sa nadlimitný postup zadávania IP. Určia sa podmienky účasti – napr. predchádzajúca skúsenosť s výskumnými službami, príp. disponovanie prevádzkou na testovanie materiálov alebo disponovanie kľúčovými expertami pre vývoj. Oznámenie bude zverejnené min. 30 dní od odoslania. Určí spôsob rokovaní a samotného výskumu, ako aj počtu etáp a predpokladaný spôsob realizácie. 

4.) ZAČNE SA S REALIZÁCIOU – Po úvodnom vyhodnotení uchádzačov sa vyhodnotia aj ich úvodné ponuky, v ktorých môže byť napr. navrhovaný spôsob testovania nových materiálov a ich finančná náročnosť a cena za vyvinutie technológie (príp. ich kombinácie). Verejný obstarávateľ môže napr. rozhodnúť, že prefinancuje napr. 80% oprávnených nákladov, pričom hospodárnosť overí odborná komisia. Prefinancovať môže napr. prvé tri najlacnejšie ponuky, prípadne aj inú, s vyššími nákladmi, ak z opisu zámeru uchádzača odbornej porote vyplynie vysoký potenciál úspechu, prípadne nízka cena materiálu, ktorý by sa mal použiť. Obstarávateľská organizácia do výskumných tímov doplní napr. vlastných inžinierov, ak ich má. Stanoví sa čas výskumu, napr. na 1 mesiac. 

• Po uplynutí prvej etapy sa vyhodnotia výsledky – prezentácia jednotlivých uchádzačov (napr. spoločné meranie priepustnosti vyvíjaných ventilov alebo látok). Porovnanie s predpokladmi. Vtedy môže obstarávateľská organizácia rozhodnúť o ukončení/pozastavení vývoja niektorých uchádzačov, prípadne pribrať ďalších – ak tak rozhodne odborná komisia.

5.) UKONČENIE IP, VÝSLEDOK IP – Zadávanie zákazky môže skončiť aj neúspechom a neuzatvorí sa žiadna zmluva. Naopak, v prípade úplného úspechu vo vzťahu k dosiahnutiu požadovaných cieľov sa všetky ostatné výskumy zastavia a nakúpi sa receptúra na výrobu za cenu, ktorú ako požadovanú uviedol uchádzač v ponuke (uzatvorí sa zmluva o nákupe novo vyvinutej technológie). Prípadný ďalší a dodatočný vývoj môže pokračovať aj priamym rokovacím konaním podľa § 81 písm. i), ak túto možnosť verejný obstarávateľ uviedol v oznámení a zahrnul jeho prípadnú cenu do PHZ. Resp. tieto rokovacie konania môže viesť aj s viacerými uchádzačmi. Možností nastavenia je veľa a závisí od trhového segmentu a počtu uchádzačov. 

• Ak je úspešným uchádzačom spoločnosť, ktorá disponuje výrobnými kapacitami, môže sa uzatvoriť aj produkčná zmluva (zmluva na dodávku inovovaných výrobkov) na základe nejakého kľúča a rozdelenia práv (napr. ak verejný obstarávateľ požaduje vyrobiť 1000 kusov výrobku, môže dodávateľ pre svoj predaj vyrobiť 200ks a pod.). 
• Je nesporné, že vhodné nastavenie výsledkov je náročné a príprava na takýto obstarávací proces je náročná a zložitá. De facto každý predmet obstarávania je špecifický a existuje vo svojom trhu. Verejné obstarávanie musí riadiť vhodne zostavená komisia odborníkov na predmet a odborníkov na verejné obstarávanie. 
• V prípade čerpania EŠIF je vhodné vyžadovať, aby sa preverovalo najmä zachovanie princípov, nie detailných rozhodnutí verejného obstarávateľa hlboko v procese. 

Fakty projektu: Status: Skončený | Trvanie: N/A | Financovanie: N/A | Rozpočet: N/A

Proces inovatívneho partnerstva

Inovatívne partnerstvo sa uskutočňuje vo viacerých po sebe nasledujúcich fázach, ktoré zodpovedajú postupnosti krokov v procese výskumu a vývoja a môžu zahŕňať výrobu tovarov, dokončenie stavebných prác alebo poskytovanie služieb. V rámci inovatívneho partnerstva sa určia priebežné ciele, ktoré má partner alebo partneri dosiahnuť, a určí sa aj odplata v primeraných splátkach. Inovatívne partnerstvo z hľadiska VO prebieha v troch fázach:

1. Fáza výberu – podobná užšej súťaži, prebieha úplne na začiatku, keď sa na základe znalostí a schopností vyberie jeden alebo viac z najvhodnejších partnerov. Následne sa na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality uzavrú zmluvy, ktorými sa zriadi inovatívne partnerstvo,
2. Fáza výskumu a vývoja – partner v spolupráci s verejným obstarávateľom vyvinie nové riešenie. Môže byť ďalej rozdelená do niekoľkých etáp určených na vyhodnocovanie koncepcií, vývoj prototypov a/alebo testovanie výkonu. V priebehu každej fázy sa počet partnerov môže znížiť na základe vopred stanovených kritérií,
3. Komerčná fáza – partner poskytne konečné výsledky

Nástroje využívané v postupe inovatívneho partnerstva

1. Príprava VO a posúdenie potrieb – cieľom je vymedziť problém, ktorý sa má riešiť. Dôležité je zadefinovanie kritérií na výber partnera.
2. Predbežné trhové konzultácie – cieľom je zistiť súčasný stav technického vývoja v danej oblasti a identifikovať všetky hospodárske subjekty, ktoré môžu uskutočniť vývoj, ako aj dodávku konečných výrobkov alebo služieb, aby bolo vylúčené riziko existencie štátnej pomoci – na trhu neexistujú žiadni iní potenciálni poskytovatelia mimo inovatívneho partnerstva s verejným obstarávateľom.
3. Opis predmetu zákazky, technické špecifikácie, funkčné požiadavky – cieľom je vyhotoviť technické špecifikácie opisne alebo z funkčného hľadiska.
4. Variantné riešenia – cieľom je umožniť porovnávať rôzne riešenia z hľadiska ich funkčnosti, efektívnosti, nákladovej efektívnosti, univerzálnosti alebo životnosti.
5. Kritériá na vyhodnotenie ponúk – cieľom je umožniť vybrať najvýhodnejšiu ponuku zohľadňujúcu kvalitu aj cenu
6. Duševné vlastníctvo výstupov – cieľom je upraviť prove duševného vlastnítva medzi jednotlivými zúčastnenými subjektami
7. Plnenie zákazky – cieľom je ustanoviť zmluvné podmienky a kontrolu ich plnenia

Proces inovatívneho partnerstva: Konkrétny postup krokov VO pre vytvorenie IP

Proces inovatívneho partnerstva: Príklad postupu krokov pre vytvorenie IP

Ako príklad postupu krokov VO pre vytvorenie inovatívneho partnerstva uvádzame obstarávanie projektu „Inovativní využití mobilních dat při plánování veřejné dopravy“, ktorý je opísaný v kapitole 3.1 „Analýza konceptu IP: Použitie IP v IM.“ Nižšie uvádzame sumarizačnú tabuľku, ktorá opisuje jednotlivé kroky VO IP.

Proces inovatívneho partnerstva: Základné analýzy

Pred samotným začatím prípravy tvorby inovačného partnerstva je potrebné zo strany verejný obstarávateľ posúdiť, či verejným obstarávateľom dopytovaný predmet plnenia je možné zaobstarať prostredníctvom inovatívneho partnerstva, tj. že na trhu neexistujú dostupné tovary alebo služby, prostredníctvom ktorých je možné uspokojiť potreby verejného obstarávateľa. Samotnému posúdeniu splnenia podmienok pre vyhlásenie inovatívneho partnerstva by mala predchádzať rozsiahla a detailná analýza potrieb verejného obstarávateľa za účelom identifikácie, akými možnými spôsobmi možno dosiahnuť ich uspokojenie. Akonáhle sú verejnému obstarávateľovi jeho potreby zrejmé, mal by preskúmať trh, či aktuálne ponúka potrebné riešenia. Vhodné inovatívne riešenia môžu už existovať alebo by mohli vzniknúť prispôsobením alebo kombináciou existujúcich riešení. Na tento účel sú vhodné predbežné trhové konzultácie, v rámci ktorých sa konzultuje špecifikácia požadovaného plnenia, časová náročnosť výskumných a vývojových prác vrátane časovej náročnosti fázy dodávky vyvinutého plnenia. Predmetom predbežných trhových konzultácií je tiež predpokladaná hodnota inovatívneho partnerstva, resp. jej skladba, a to zvlášť k samotnému výskumu a vývoju, ako aj hodnote inovatívneho riešenia.

Základné analýzy

1. Základné analýzy
2. Analýza trhu / trhová konzultácia
3. Posúdenie inovatívnosti produktu / služby
4. Posúdenie uskutočniteľnosti a rizikovosti produktu / služby
5. Posúdenie schopnosti uspokojiť definované potreby verejného obstarávateľa
6. Hodnotenie primeranosti nákladov na výskum a vývoj
7. Hodnotenie technickej štruktúry ponúk

Ďalšie analýzy

• ekonomická a finančná analýza – Multikriteriálna analýza
• Životnosť projektu
• CAPEX a OPEX
• Investície do údržby, Náklady na vyradenie z prevádzky
• Očakávaná ročná produkcia / výnosy
• Prevádzkové výhody

• ekonomická a finančná analýza – Multikriteriálna analýza
• Životnosť projektu
• CAPEX a OPEX
• Investície do údržby, Náklady na vyradenie z prevádzky
• Očakávaná ročná produkcia / výnosy
• Prevádzkové výhody

01

Analýza potrieb verejného obstarávateľa

Verejný obstarávateľ vytvorí zámer produktu, ktorý má byť predmetom nákupu / vývoja Definícia presných potrieb, ktoré majú byť uspokojované (požiadavky na funkcionality, cenu, dostupnosť, množstvo atp.).

02

Analýza trhu / trhová konzultácia

Verejný obstarávateľ na základe zámeru produktu preverí prostredníctvom základnej analýzy trhu dostupnosť produktu na trhu. 

Cieľom je overiť, či dopytovaný produkt možno v súčasnosti nakúpiť na trhu ako hotový produkt, alebo či je na nákup produktu nutné vynaložiť dodatočné náklady na výskum, vývoj alebo zásadnejšiu inováciu existujúceho produktu.

Úlohou je získať informácie a rozhodnúť, či bude produkt obstaraný prostredníctvom IP.

03

Posúdenie inovatívnosti produktu / služby

Verejný obstarávateľ bude hodnotiť, či je návrh riešenia predstavený ako inovatívny. 

Pozitívne bude v tomto smere hodnotený návrh, ktorý je v súlade so zásadami zodpovedného zadávania inovatívny* (napr. obsahuje originálne funkcionality, využíva inovatívne technológie, kombinuje existujúce technológie a dáta inovatívnym spôsobom, ponúka moderné spôsoby riešenia a pod.).

04

Analýza Posúdenie uskutočniteľnosti a rizikovosti produktu / služby / trhová konzultácia

Hodnotenie či je návrh realistický a s ohľadom na všetky okolnosti uskutočniteľný. 

Ďalej bude hodnotené, či boli definované, zhodnotené a zohľadnené do úvahy prichádzajúce riziká.

Negatívne bude hodnotený návrh, ktorý pracuje s nepravdivými, čiastočnými, zavádzajúcimi či inak nevyhovujúcimi informáciami, čo môže mať negatívny dopad na ciele projektu.

05

Posúdenie schopnosti uspokojiť definované potreby verejného obstarávateľa

Preferovaný bude návrh, ktorý bude na základe definovaných znakov/požiadaviek na funkcionalitu lepšie zodpovedať potrebám verejného obstarávateľa, ktoré boli definované na začiatku procesu.

V hodnotení musí byť zahrnutý potenciál súčasnej úrovne poznania vo VVaI a zhodnotený predpoklad, že výskumom a vývojom vytvorený produkt bude schopný uspokojiť definované potreby MHMP.

Preferovaný bude variant VVaI, ktorý bude z časového hľadiska skôr alebo výhodnejšie dostupný pre využitie verejného obstarávateľa. Zároveň je nutné hodnotiť, či reálny harmonogram VVaI (doba do uvedenia produktu na trh) tohto produktu nepresiahne relevantné obdobie.

06

Hodnotenie primeranosti nákladov na výskum a vývoj

Inovatívne partnerstvo slúži ako riešenie pre situácie, keď hodnota výskumu a vývoja určitého predmetu plnenia je pomerne vysoká a dodávateľom by sa samotný výskum a vývoj nevyplatil, ak by nemali istotu uplatnenia jeho výsledku;

07

Hodnotenie technickej štruktúry ponúk

Hodnotený bude harmonogram z formálneho hľadiska, tj. najmä jeho konkrétnosť v zmysle detailného popisu jednotlivých výstupov v rámci jednotlivých kvartálov, najmä ich nárast v čase.

Hodnotené budú navrhnuté činnosti, najmä ich logické rozvrhnutie v čase na navrhnutý harmonogram a ďalej ich nadväznosť na navrhované výsledky.

Bude hodnotené, či boli vhodne zvolené výskumné metódy a postupy a ich vzájomná kombinácia v priebehu riešenia s ohľadom na cieľ verejného obstarávania. Zároveň bude hodnotené, či boli jednotlivé metódy prehľadne predstavené, popísané a zhodnotené z pohľadu prínosov a potenciálnych rizík.

Hodnotené budú navrhované odborné pramene v zmysle primárnych a sekundárnych dát, z ktorých bude vychádzať ponúkané riešenie. Predmetom hodnotenia bude ďalej rizikovosť zvoleného využitia prameňov s ohľadom na cieľ výskumnej potreby.

Hodnotená bude vhodnosť zapojenia jednotlivých členov výskumného tímu a rolí do navrhnutých činností s ohľadom na ich odbornosť. Hodnotená bude ďalej precíznosť a podrobnosť popisu zapojenia u členov výskumného tímu a rolí.

Hodnotená bude vhodnosť využitia ďalších priamych nákladov na výsledky. Je posudzovaný vplyv zaradených nákladov na výsledok a ich bezprostredná súvislosť s predmetom plnenia.

Miera zapojenia osôb – Hodnotená bude miera a pomer hodinového (úväzkového) zapojenia garantov kvalifikácií, členov výskumného tímu a rolí s ohľadom na uskutočniteľnosť a rizikovosť.

Minimálne technické podmienky ponuky:

Parametre vyjadrujúce požiadavky na výkon alebo funkciu riešenia; opis účelu alebo potrieb, ktoré majú byť naplnené inovatívnym riešením; Odkazy na normy alebo technické dokumenty; Charakteristiky z hľadiska vplyvu na životné prostredie.