Návrh metodiky pre tvorbu Inovačného partnerstva inteligentnej mobility

Cieľom metodiky pre tvorbu inovačného partnerstva inteligentnej mobility (IPIM) je poskytnúť základný rámec pre pochopenie konceptu tvorby inovačného partnerstva. Metodika pozostáva zo 4 základných prvkov:

a) prístup k identifikácii hlavných aktérov (zainteresovaných strán / stakeholderov) v IM a ich štruktúrovanie podľa relevantnosti, vplyvu a záujmu v oblasti inovácií v IM, čo slúži ako logický základ pre ich rozlíšenie na vlastníka inovácie, kľúčového aktéra a vedomostnú bázu;

b) kritéria pre výber inovačného partnera;

c) návrh cieľov, ktoré by Návrh metodiky pre tvorbu Inovačného partnersta inteligentnej mobility mala osvojiť a návrh aktivít, ktoré priamo naplňujú navrhované ciele, vrátane určenia zodpovedných strán;

d) návrh možných partnerstiev, ktoré odzrkadľujú potreby stakeholderov a možnosti potencionálnych partnerov na Slovensku. 


Definovanie základných pojmov: Stakeholder a Inovačný partner

Zainteresovaná strana / Stakeholder – Zainteresovaná strana je jednotlivec, skupina alebo organizácia, ktorá môže využívať, ovplyvňovať, byť ovplyvnená alebo vnímať, že je ovplyvnená rozhodnutím, aktivitou alebo výsledkom projektu.

Inovačný partner – Inovačný partner je platforma, organizácia, jednotlivec alebo lokalita, v ktorej niekoľko spoločností alebo tvorcov spolupracuje na spoločných záujmoch s cieľom odhaliť nové prístupy k riešeniu existujúcich problémov na trhu. Partner projektu je individuálny spolupracovník alebo organizácia (akademická alebo neakademická), ktorá bude mať integrálnu úlohu v navrhovanom výskumnom projekte.

Identifikácia zainteresovaných strán v IM

Hlavní aktéri v inovačnom prostredí

  1. Vládny / verejný sektor
    Hlavným aktérom v oblasti verejného obstarávania je Úrad pre verejné obstarávanie SR (ÚVO). Úrad bol zriadený v roku 2000 a zastupuje Slovenskú republiku v otázkach verejného obstarávania na medzinárodnej úrovni, vrátane činnosti odborných pracovných skupín pri Európskej komisii. Hlavnými aktérmi v oblasti inovácií sú Ministerstvo hospodárstva a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu. Ministerstvo hospodárstva určuje inovačnú politiku. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu je zodpovedné za politiku výskumu a je aj riadiacim orgánom pre operačný program výskum a inovácie financovaný z európskych štrukturálnych a investičných fondov. MIRRI okrem iného riadi oblasť inovačnej diplomacie a koordinuje regionálny rozvoj. Aj v samosprávach SR možno pozorovať stúpajúci záujem o inovácie, ktorý sa prejavuje realizáciou konkrétnych projektov, a to aj napriek absencii systémovej podpory. Z hľadiska lokálnych aktivít oblasť novej mobility pokrývajú koncepcie zamerané na Smart Cities. +samospravy
  2. Súkromný sektor
    Najvyššiu početnosť znalostne intenzívnych firiem a celkovú dynamiku na Slovensku vykazujú odvetvia výroby pokročilých strojov a strojárskych zariadení, oblasť dodávateľov pôvodných výrobcov zariadení a ich subdodávateľov, oprava a údržba zariadenia, alternatívne pohony a kybernetická bezpečnosť, oblasť dátových platforiem, inteligentných dopravných systémov, manažment vozového parku a logistika. V oblasti autonómnej dopravy sa dá očakávať, že vzhľadom na súčasnú úroveň rozvoja trhu a prijatých opatrení v podobe prípravy politík bude na Slovensku naďalej výrazný nedostatok podnikateľov pôsobiacich v oblasti autonómnej mobility. Napriek tomu má podkategória spoločností poskytujúcich hardvér a softvér pre autonómnu mobilitu výrazné zastúpenie, rovnako ako zastúpenie subjektov zaoberajúcich sa senzormi, ako aj bezpilotnou vzdušnou a vesmírnou dopravou. Z nich sú oblasťou najväčšieho záujmu drony.
  3. Akademický sektor
    V uplynulom desaťročí bolo finančnými mechanizmami podporených viacero centier výskumnej a vývojovej infraštruktúry súkromného a verejného sektora súvisiacich s problematikou inteligentnej mobility (centrá excelentnosti, výskumné a vývojové centrá, kompetenčné centrá, infraštruktúra aplikovaného výskumu a transferu technológií). Významné sú dopravné vedecké parky a centrá v Žiline, Košiciach a Bratislave. Univerzitný vedecký park Žilinskej univerzity v Žiline poskytuje viaceré laboratóriá špecializované na inteligentné dopravné systémy, krízové situácie v doprave, alternatívne pohony, hodnotenie stavu dopravnej infraštruktúry, hodnotenie materiálových vlastností pre dopravné prostriedky a dopravná cesta a riadenie inteligentných budov.

Stakeholder mapping podľa relevantnosti

Súkromný sektor

OEM, Konzorcium, SME, Súkromný R&D, Startup, Konzultačná firma

Podporná infraštruktúra pre inovácie

Kompetenčné centrá, Priemyselný inovačný

Klaster, Inovačný hub NBS, Slovenská asociácia pre elektromobilitu, Združenie  inteligentného  priemyslu, Rada pre smart riešenia a inovácie, Finančná inštitúcia

Vládny / Verejný sektor

Vládna organizácia, Samospráva, Tvorca politík, Vlastník verejnej infraštruktúry, NGO, 

Ďalšie príklady: Záujmová organizácia

Akademický sektor

Výskumná organizácia, Terciálne vzdelávanie

Pozn: Schéma Stakeholder mappingu identifikuje obecné zainteresované strany. Finálna štruktúra zainteresovaných strán Inovačného partnersta inteligentnej mobility sa bude líšiť podľa detailnejšieho zadefinovania zámeru Inovačného partnersta inteligentnej mobility. 

Stakeholder mapping podľa záujmu a vplyvu na IM

Popis Stakeholder mappingu

Schéma popisuje postavenie jednotlivých typov zainteresovaných strán podľa záujmu inovovať a vplyvu na inovácie v IM.

Návrh organizačnej štruktúry

Popis organizačnej štruktúry

Najdôležitejším prvkom organizačnej štruktúry sú Stakeholderi, ktorí vstupujú do Stakeholder platformy, čo možno chápať ako znalostnú bázu a demokratické zoskupenie inovačného partnerstva. Stakeholder platforma volí Riadiaci výbor (High-level Group) a poskytuje konzultácie na základe spätnej väzby. Riadiaci výbor a pomocný orgán (Sherpa Group) spoločne definujú Implementačný plán, ktorý slúži ako strategický dokument pre projektovú činnosť.

Metodický prístup k výberu inovačných partnerov

Legislatívne vymedzenie partnera

Ustanovenie § 25 ods. 3 zákona č. 292/2014 Z.z. definuje ďalšieho účastníka zmluvného vzťahu, ktorý má rovnocenné práva a povinnosti ako prijímateľ, pričom týmto účastníkom je partner. Predmetná skutočnosť vyplýva priamo z uvedeného ustanovenia nasledovne: ,,Zmluva upravuje práva a povinnosti prijímateľa a poskytovateľa pri realizácii projektu. Ak je účastníkom zmluvného vzťahu partner, zmluva upravuje aj práva a povinnosti partnera. „Takýto partner je potom partnerom, ktorý je účastníkom zmluvného vzťahu podľa § 25 ods. 3 zákona č. 292/2014 Z.z.

Ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 292/2014 Z.z. definuje partnera ako osobu, ktorá sa spolupodieľa na príprave projektu so žiadateľom a na realizácii projektu s prijímateľom podľa zmluvy alebo podľa písomnej zmluvy uzavretej medzi prijímateľom a partnerom, alebo ktorá sa spolupodieľa na realizácii projektu s prijímateľom podľa zmluvy alebo podľa písomnej zmluvy uzavretej medzi prijímateľom a partnerom.

V zmysle uvedeného ustanovenia sa partnerom teda rozumie osoba, ktorá sa spolupodieľa na príprave projektu so žiadateľom a na realizácii projektu s prijímateľom podľa zmluvy v zmysle § 25 ods. 3 zákona č. 292/2014 Z.z. alebo sa spolupodieľa na realizácii projektu s prijímateľom podľa zmluvy o partnerstve.

Hlavní aktéri v inovačnom prostredí

Startupy napríklad môžu byť ideálnymi partnermi v kontexte otvorených inovácií, pretože môžu poskytnúť prístup k novým alebo radikálnym technológiám a inováciám. Takéto strategické spojenectvá môžu byť obojstranne výhodné, pretože VO môže ťažiť z agilnosti a odborných znalostí startupu a startup získava prístup k finančným zdrojom a širšej znalostnej základni partnerstva, ako aj legitimitu na trhu. Napriek týmto potenciálnym výhodám však môže asymetrická dynamika moci medzi týmito dvoma partnermi spôsobiť problémy, a preto je nevyhnutné vybrať si správneho partnera. Výskum výberového procesu a kritérií je stále obmedzený, hoci štúdie ukázali, že výber ideálneho partnera je životne dôležitý pre úspech partnerstva, dokonca aj v partnerstvách medzi etablovanými organizáciami.

Pri výbere inovačného partnera existujú tri dôležité zložky: technologické zosúladenie (napr. prekrývanie určitých oblastí znalostí popri komplementárnosti), strategické zosúladenie (napr. zhoda motivácie a cieľov partnerov) a zosúladenie vzťahov (napr. kultúrne prispôsobenie). Tieto zosúladenia je ťažké dosiahnuť, pretože partneri majú tendenciu mať asymetrické ciele (napr. využívanie nových technológií vs. finančné zdroje) a využívajú rôzne organizačné štruktúry a kultúry (napr. veľká byrokratická organizácia vs. malá, agilná).

S cieľom objasniť túto problematiku si táto časť kapitoly kladie za cieľ načrtnúť nasledujúce otázky: 

Popis procesu výberu inovačných partnerov

Pri získavaní potenciálnych partnerov možno využiť širokú škálu rôznych spôsobov a kanálov. Výber prístupu závisí od stratégie organizácie, keďže stratégia určuje témy, v rámci ktorých organizácie hľadajú potenciálnych partnerov. Organizácie sa môžu napríklad zúčastniť rôznych typov podujatí, aby našli potenciálnych partnerov. Vyhľadávanie môže byť špecifické a v súlade s určitými cieľmi, alebo môžu firmy použiť široké vyhľadávanie, ktorého výsledok nie je vopred definovaný.  posledná kategória je, keď spoločnosť aktívne oslovujú potenciálnych partnerov. Výber partnerov je zvyčajne organizovaný prostredníctvom aplikácie výberových kritérií, ktoré majú za cieľ preskúmať ak má partner požadované kapacity. Okrem kapacít by mal partner vykazovať aj znaky tzv. hodnotového partnerstva, ktoré je charakterizované ako:

  1. nielen deklarované, ale reálne zdieľané spoločné ciele partnerov;
  2.  vzájomná výhodnosť spolupráce;
  3. dlhodobosť vzťahu;
  4. plné akceptovanie obsahu a foriem spolupráce všetkými partnermi;
  5. potrebnosť a vyváženosť (každý partner prispieva niečím, čo by inak chýbalo, bez čoho by sa výsledok nedosiahol);
  6. synergický efekt čiže hodnota pridaná spoluprácou: celkové pozitívne dopady sú väčšie ako súčet efektov, ktoré svojou aktivitou dokážu vyvolať jednotliví účastníci.

Obecným cieľom inovačného partnerstva je okrem iného splniť zámer definovaný v Implementačnom pláne. Či je potenciálny partner schopný predpokladaný cieľ v partnerstve splniť, to je predovšetkým otázka kapacít či zdrojov, ktoré má alebo bude mať pre obdobie realizácie a udržateľnosti projektu. Nasledujúca tabuľka definuje základné kritéria pre inovačných partnerov podľa typu kapacít.

Návrh cieľov a aktivít podľa modelu EIP

Model EIP možno chápať ako nový prístup k implementácii politiky, ktorý bol úspešný pri riešení problémov a vývoji riešení založených na spolupráci. Návrh cieľov a relevantných aktivít modelu inovačného partnersta inteligentnej mobility je inšpirovaný EIP prístupom, najmä zameraním EIP na spoluprácu s cieľom vytvoriť záväzky zainteresovaných strán na princípe zdola nahor a poskytovať nástroje a podporu pre vznik pilotných projektov.

Návrh možných partnerstiev pre rozvoj IM